Ľudmila Podjavorinská: Už ho vezú! (HK)

Ľudmila Podjavorinská: Už ho vezú!

Čo sa stalo, milé stvory?
Leží Bodrík, leží chorý...
Musí to byť veľká muka,
keď tak stene, keď tak kuká.

Obstali ho dookola
Janko, Ďurko, malá Oľa,
ľutujú ho, lamentujú:
„Ach, náš Bodrík, ach, jaj, jujú...“

Čože sa mu asi stalo?
Čo tak Bodra spopackalo?
Veru, veru neúrekom,
objedol sa kaše s mliekom.

Čo s ním teraz – proti noci,
veď tu zhynie bez pomoci!
Nože chytro dáke lieky,
vôdky, prášky z apatieky!

A či - ešte kratšia cesta,
rovno zaviesť ho do mesta,
tam ho lekár zhojí, zlieči
i bez strachu, i bez rečí.

Prikročili hnedky k činu:
ukryli ho pod perinu
i vôdky mu dali z bezu
a ho vezú – už ho vezú!

Smial sa, šelma vybíjaná,
že ho vezú ako pána,
že mu dali vôdky z bezu,
že ho vezú – že ho vezú!

A tu v ceste – aké divy!
Keď kukali, či je živý,
skočí Bodro! Tristo koní
toho viacej nedohoní!
Prv bol doma ako oni.