Moja rúčka ešte malá,
aby sa dnes zapísala
do ríše vašich spomienok,
uvila z nich pekný
vienok.
Tabuľa, lavica, krieda
bola v miestnosti, čo volala sa trieda,
a vy, každým ránom iste,
ku nej s láskou kráčali
ste.
Čakala vás hŕba detí,
bolo ich v nej ako smetí.
Upierali na vás svoje očká
a vy viedli ste ich
ako kuriatka vedie
kvočka.
Koľko párov očiek hľadelo
na vás v triede,
keď učili ste ich abecede,
či písať všetky čísličky,
maľovať a
či skočiť z lavičky.
Dnes sú už z nich
otcovia a mamy,
čo žijú dnes tu s nami.
Za nich my vám dnes ďakujeme
pretože
lásku vašu cez nich
my, deti, pociťujeme.
Neplačte, utrite si slzičky,
zaspievame vám tu teraz
naučené pesničky.
My to
všetci dobre vieme,
veľa toho nepovieme,
ale všetky krásne slová
znejú s láskou znova, znova.
Preto ešte dlho, dlho
žite
nám,
to želá tretia generácia
práve vám.