Báseň k Mesiacu úcty k starším
GENERÁCIE (neznámy autor)
Moja rúčka ešte malá,
aby sa dnes zapísala
do ríše vašich spomienok,
uvila z nich pekný
vienok.
Tabuľa, lavica, krieda
bola v miestnosti, čo volala sa trieda,
a vy, každým ránom iste,
ku nej s láskou
kráčali ste.
Čakala vás hŕba detí,
bolo ich v nej ako smetí.
Upierali na vás svoje očká
a vy viedli ste ich
ako
kuriatka vedie kvočka.
Koľko párov očiek hľadelo
na vás v triede,
keď učili ste ich abecede,
či písať všetky
čísličky,
maľovať a či skočiť z lavičky.
Dnes sú už z nich
otcovia a mamy,
čo žijú dnes tu s nami.
Za nich
my vám dnes ďakujeme
pretože lásku vašu cez nich
my, deti, pociťujeme.
Neplačte, utrite si slzičky,
zaspievame vám tu
teraz
naučené pesničky.
My to všetci dobre vieme,
veľa toho nepovieme,
ale všetky krásne slová
znejú s láskou
znova, znova.
Preto ešte dlho, dlho
žite nám,
to želá tretia generácia
práve vám.