Premena báseň

Premena

Pozrite sa ľudia vôkol seba,
povedzte od srdca čo urobiť treba.
Veď Vás to ani trochu nemrzí,
a mňa to vždy tak pri srdci zarazí.

Keď skrz prašivú asfaltovú cestu
vypílime trištvrťku prekrásneho lesu.
Kvôli mastnej rope zničíme si oceán,
na to všetko s nechuťou sa pozerám.
Slzy mi tak prudko tlačí do očí,
verím tomu, že raz sa to otočí.

Keď príroda posledný krát na kolená kľakne,
vtedy ľudstvo na papuľu spadne.
To už začnú ľudia určite chápať,
že nemali takéto debiliny stvárať.

Ono je to ťažké byť v tejto dobe,
rozumný a múdry nepodliehať zlobe.
Nenechať si kecať od tých vyšších,
premieňať sa dobrých na tých horších.

Ktorí chcú všetko toto krásne zničiť,
a nad peniazmi s mocou sa pýšiť.
Nesmieme byť príliš takí hladní,
život s peniazmi je čas od
času zradný.

Treba prestať tlačiť tie hnusné peniaze,
a z prírody zhodiť tie reťaze.
Príroda chce len s ľahkosťou dýchať,
aby sme my mohli spolu splývať.

Ja Vás týmto prosím, nešírme tú zlobu,
ktorou vedieme prírodu do hrobu.
Nesmieme sa nechať tak ľahko
ovplyvniť, treba vedieť jednotu a lásku šíriť.

A zistíme, že svet je omnoho krajší,
a verím tomu, že ľudstvo sa už nepohorší.