Nesiem Ti ruže, mamička moja,
lebo dnes veľký sviatok máš.
Keď
sa nám oči potichu spoja,
želanie bez slov rozoznáš.
Keď roztvorí mama dlane,
položím
si líčka na ne.
Pošepnem jej: ,, Mamka, mami,
vieš, že voniaš jahodami,
teplým letom, malinami?
Ako dobre, že si s nami,
mama,
mamka, mama, mami!"
Lenčo ráno padne rosa,
zobúdza ma mama bosá.
Mama ako lúčik slnka,
na perách jej
úsmev žblnká.
Moja mama, tá je veľmi
bohatá:
zo striebra má hlások,
ruky zo
zlata.
Sporím si korunky,
už ich mám päť,
kúpim dnes mamičke
červený kvet.
Kvet
taký červený ako lienka.
Ľúbim ťa, ľúbim ťa, mamulienka.
Ja mám mamku, mamičku,
doma
varí kávičku,
izbu riadi, perie šaty,
ja mám mamu- poklad zlatý.
Ľúbim ťa... Budeš
chcieť
odo mňa bozk a kvet?
Dávam ti oboje:
i voňavé i sladké.
Čo by som nedala
za všetku lásku matke?
A tisíc takých
bozkov,
aj ruží celý sad...
Či stačí, ak aj troškou
ťa niekto stále rád?
Či z mála na mnohé
sa šťastie
premení?
Vyrastie k oblohe?
Zažblnká v prameni?
Či stačí aj to málo,
len vrúcny bozk a kvet,
aby sa ľuďom zdalo,
že
opeknieva svet?
Hej: klíči zrniečko,
derie sa z teplých brázd.
Svieť na nás, slnniečko,
nech môže klások rásť!
Opýtala som sa
speváčikov z vŕby:
,,uštipla ma muška,
mamičku to svrbí.
Mne ochorie
hlávka,
mama preto plače.
Keď ja bývam rada,
mama ešte radšej.
Mňa pošteklí tráva,
mamička sa smeje.
Tak čo sa to s
tými
mamičkami deje?
Ja ostanem sama,
mama sa mi bojí.
Ako je to všetko,
vtáčikovia moji?"
Mäkká je trávička,
vonný je kvet,
jasná je hviezdička,
sladký je med.
Dobrá je mamička,
bozkám ju na
líčka.
Mama je slnko
so zlatým vlasom.
Malé slniečko-
to zasa ja som.
Preto sa na
svete
krásne máme.
Mne svieti mama.
A ja mame.
Prečo sa chveje osika?
Lebo sa jej vetrík
dotýka.
A ktože je, kto je na vine,
že sa chvejú ruky mamine?
To sú ale smiešne otázky!
Tie ruky sa chvejú od lásky.
Taký máš hlas, mama moja,
ako zvonky na úbočí.
Začujem Ťa znenazdania,
div mi srdce
nevyskočí.
Taký máš hlas, mam moja,
ako šepot vetra v lese.
Usmejem sa mimovoľne,
keď sa ku mne z diaľky nesie.
I keď karhá,
napomína,
vždy je to hlas milý, známy,
ten jediný v celom svete,
ľúbezný hlas mojej mamy.
Všetky kvety do rúk mamy
vkladám ako drahokamy
za jej lásku plnú nehy,
za zelené detské brehy,
za rozprávku nad
kolískou,
za to, že vždy stojí blízko,
aby si ma pohladila-
moja mama, nežná, milá.
Všetky mamy tohto sveta,
majú rady svoje dieťa.,
každá robí každý deň
všetko preňho, preňho len.
Iba v tom je
sila lásky,
čo ženie svet velikánsky
a drží ho pokope,
lenčon srdce zaklope.
Ľúbim
kvety, ľúbim vtáčky,
každú hračku maličkú,
lež najväčšmi zo všetkého
ľúbim svoju mamičku.
Maľujem, maľujem krásny kvet.
Taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvte
zanesiem.
Vo vrbine pri potôčku
odtrhol som fialôčku.
Čo myslíte, komu asi
dodá vône a tiež
krásy?
Moje mame, rád ju mám,
jej ten nežný kvietok dám.
Za tvoju nehu, mamička,
za tvoju veľkú lásku,
za starosť, bozky na líčka, za každú pribudnutú vrásku
na tvojej tvári, na dlaniach, čo zrobené sú
celé
nech táto kytička tlmočí vďaky tisíceré.
ČO DEŤOM K ŠŤASTIU TREBA
Čo všetko
deťom k štastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba,
piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.
Čo všetko deťom k šťastiu
stačí?
Hrozienko sladké na koláči
a denne jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.
Čo sa dnes deťom najviac ráta?
Mať ocka ako
kamaráta,
maminu dlaň a popri tom
mať vždycky lásky plný dom.
Oči si umyjem,
učešem
vlásky,
aby som hoden bol
maminej lásky.
A keď sa oblečiem,
zavolám na ňu.
Príde a podivnéí veci sa stanú.
Celú ju
objímem
a bozkám sladučko,
poviem jej: ,,Voniaš mi
ako to jabĺčko.
Ja ti dám srdiečko, len také malé,
čo ako potôčik
žblnkoce stále.
Ak som ti málo dal,
tak ma to mrzí.
Prečo máš, mamička,
na lícach slzy?
MAMA
Mama je slnko so zlatým vlasom
Malé slniečko – to zasa ja som
Preto sa na svete krásne máme
Mne
svieti mama a ja mame.
Tri krajce nám mam krája,
koľko je nás dokopy?
My sme traja, on, ta a
ja,
to hneď každý pochopí.
Nám trom sa to stále máli,
ma už nie sme maličkí,
z diaľky prišli traja králi,
každý chce tri
krajíčky.
Mame pomáham. Aha, mama, ham!
A ty mama, nevieš ani, že sa pri tom
pomáhaní
strašne namáham.
Aha, mama, aha!
Medík sa mi ťahá rovno na jazyk!
Med má taký zvyk- rovno na jazyk!
Orech, vyskoč zo
škrupinky,
už mi zase tečú slinky!
A oriešok- skok!
Rovno pod zúbok!
Mama, ta budeš so mnou
stále?
Nezavrieš ani po tme očká?
Nad postieľkou tu na povale
vyrastie cez noc rozprávočka.
Nepríde, keby som bol sám.
Ja ti
ju, mamka, ráno dám.
Mama, ty pôjdeš so mnou všade?
Ty poznáš všetky cestičky.
Vieš, ako slnko lúče pradie
a prečo svietia
hviezdičky.
Keď spoznám všetko ako treba,
znesiem ti jednu hviezdu z neba.
Keď sa
stratia záveje,
keď sa slnko zasmeje,
keď prvý kvet nájdete,
ten najkrajší na svete,
zaneste ho svojej mamke,
poteší sa
iste
a bude mať také oči
ako nebo čisté.
V. Šimková, J. Domasta- Mamine oči
Čo v maminých
očiach vidím,
to nedostať nikde kúpiť.
Sú to hviezdy, aké máva,
kto na lásku nie je skúpy.
Keď mamička na mňa
hľadí,
zalieva ma radosť, šťastie.
Kiež sa mamkám v celom svete
v očiach taká hviezda zaskvie!
Nedám mamu za celý
svet,
nikto mi ju nenahradí...
Jej oči a moje oči
vravia: my sa máme radi!
Len jedno si želám, mama:
nemať žiadne
previnenia.
Nech sa tvoje hviezdy v očiach
nikdy v slzy nepremenia.
Akéže to oči máš, mamička moja?
Z
nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.
Keď sa do nich zahľadím, srdce ma hreje,
tichučko mi šepoce: – S mamou dobre je!
Akéže to
ruky máš, mamička moja?
Tie sa veru roboty nikdy neboja.
Keď ma nimi pohladíš, cítim celý deň,
že si moja, a ja zas tvoje, tvoja
len!
Je milá a nežná ako jarný kvet,
čo snežienkou ho voláme.
Je dobrá a krásna ako
rozprávka,
čo osvieži nás po ráne.
Je to naša mama! Ona len nám žije!
Dobre nám je, dobre, kým jej srdce bije.
Je nám ako rosa,
čo oživí kvet.
Bez mamy je pustý, prázdny celý svet.
Mama, drahá mama, my ťa rady máme.
Za lásku ti srdce plné lásky
dáme.
Dnes máš sviatok, vieš to, mami,
zasypem ťa kvetinami,
nech povedia celkom jasne,
ako mi je s
tebou krásne.
Že ťa ľúbim, mamička,
Ty si moja hviezdička.
Kreslím, kreslím kytičku,
je pre moju mamičku.
V očiach samá
iskrička,
pobozkám ťa na líčka.
Zima je a kvietky
zľadoveli všetky.
Mne pre teba,
mamička,
chýba čerstvá ružička.
Mám var´preto plakať,
či do leta čakať?
Nie – bozkám ťa na líčka,
hneď sú samá
ružička.
Spinkaj, bába maličká,
ja som tvoja mamička.
Večer je už, súmrak veľký,
uložím
ťa do postieľky,
haja, haja, haj,
uspať sa mi daj.
Zajtra vstaneš zavčas rána
do ružova vyspinkaná.
Umyjem ťa, učešem
ťa,
ty si moje drahé dieťa,
haja, haja, haj,
uspať sa mi daj.