U nás doma býva babka,
je to moja
kamarátka.
Babka, tá nám varí, pečie,
nič jej z hrnca neutečie.
U nás býva aj môj dedko,
ten zas opraviť vie
všetko.
Šikovný je ako nik,
ja som jeho pomocník.
Na tvári už majú vrásky,
dávajú nám veľa lásky.
Pre ich každú jednu
vrásku,
zaslúžia si našu lásku.
Natrhám si kvety pod lesom na
stráni,
vám starí rodičia, kytku dám do dlaní.
Hoc vlas vám šedivie a zrak sa zakalí,
prijmite od detí najkrajšie
pozdravy.
Prijmite kytičku, čo slzou prevlhla
aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.
Nech sa vám predĺži životná vaša
púť,
želáme zo srdca, vaša vnučka i vnuk.
***
Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a
trasľavými rukami.
Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú,
že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová.
Máme pre vás básničku,
ozaj iba maličkú.
A my sme vám starkí milí,
krátky program
pripravili.
Pretože vás radi máme,
spoločne vám zaspievame.
Babička ma naučila variť si
čaj s medom.
Opravovať, čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia,
aj keď dačo vyparatím,
našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam,
raz im všetko s láskou vrátim,
v srdiečku ich skrývam.
Milá babka, milý dedko,
znamenáte pre mňa všetko.
Častokrát sa so mnou
hráte,
rozprávočky rozprávate.
Preto v dnešný veľký deň,
povedať chcem ďakujem.
Teplá dlaň a sivé vlasy,
dobré srdce lásku hlási.
Vždy objatie a úsmev milý,
hoc ubúdajú im už sily.
To je
naša babka, dedko,
prababka či prapradedko.
Majú pre nás dobrú radu,
k tomu sladkú čokoládu.
Potrebujú našu lásku,
čo
vyhladí každú vrásku.
Aby sme ich v úcte mali,
vždy s láskou ich privítali.
Dali by nám veru všetko,
naša babka aj náš
dedko.
Matička Božia, Ty deťom dvakrát milá!
Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.
Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila.
Starká má pre mňa času, koľko chcem.
Starká je vľúdna.Má Boží pokoj v duši.
Starká sa o nás a nikým nedelí.
Má času ľúbiť nás. A nič ju nevyruší.
Pri nej má týždeň sedem nedelí.
Matička
Božia, Ty, ktorú nepoznáme, no vieme o Tebe,
Ozvi sa na môj hlas. Nechaj nám starkú. My spolu niečo máme.
To nikto viac už nemá okrem
nás.
***
Naša drahá babička, prijmi boštek na líčka.
Aby si sa dobre mala, bola zdravá, vždy sa smiala.
Nech ti radosť v
očiach sieti, to ti prajú tvoje deti
***
Aj napriek svojim šedinám, vždy budeš
pre nás jediná.
Aj napriek tvojim vráskam, hreje ťa naša láska.
Prajeme Ti milý starký, starká,
Nech ťa sila neopúšťa, nech
Ti stále slúži zdravie,
Či je deň, a či noc hustá.
Babička ma
naučila variť si čaj s medom.
Opravovať , čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
Aj keď
dačo vyparatím, našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam.
Raz im všetko s láskou vrátim,
v srdiečku ich
skrývam.
Náš dedo je z dediny. Má na hlave šediny.
Kde máš ,dedo, hnedý vlas? – nemám
ani jediný.
Milá moja babička, vraj ťa bolia očičká.
Na číslice nedovidíš, v
hodinách sa často mýliš.
Preto som ti spravila čísla veľké ako svet.
Tie hodiny sú len tvoje, veď vieš, že si šťastie moje.
/na nápev piesne Šošovica, hrášok, fazuľa/
Tancovala babka s dedkom, rozsypala múku s
vreckom.
(:Počkaj, počkaj, babka stará, ako si to tancovala:)
Nehnevaj sa dedko, dedko pozbierame spolu všetko
(:A keď všetko
pozbierali, už sa viacej nehnevali:)
(Vhodné je to spojiť s pohybom.)
***
Moja milá babička, dám Ti božtek na
líčka.
Pretože ma rada máš, vždy sa na mňa usmievaš.
S láskou ma vždy opatruješ, koláčikom potešuješ.
Poviem Vám to celkom skrátka:
babička je kamarátka.
Taký koláč –
makovník neupečie veru nik.
A môj dedko? Nemá chyby!
Naučil ma chytať ryby, zatĺcť kliniec, kopať futbal,
– môjho dedka by som nedal!
Tvrdá kôrka na chlebe a v tej kôrke striedka.
Veselo je na svete
tomu, kto má dedka.
Rastie konár na strome, na konári list,
veselý je celý byt, keď má dedko prísť.
Milé starké, milí starkí, to sú pre vás slová vďaky:
Mám vás rád, a preto dám vám tento kvietok.
(recituje
chlapec)
Ja mám pre vás básničku, aj keď iba maličkú.
Ľúbim vás, len to poviem, za všetko vám ďakujem. (recituje
dievča)
A my sme vám, starkí milí, pár obrázkov nakreslili.
(hovoria deti a odovzdávajú svoje kresby)
Preto, že vás
radi máme,
spoločne vám zaspievame.
(deti spievajú ľubovoľnú pieseň)
***
Mám babičku, mám i dedka,
som ich
vnúčik, radosť všetka.
K práci privyká ma dedko, naučí ma robiť všetko.
A babička pečie, varí, spolu sa nám dobre
darí.
Ježiško, starkým zdravia daj a každý deň im požehnaj.
***
Každý, kto je malý chlapec, bude raz aj dedko.
Dedka
všetci v úcte majú, dedko vie vždy všetko!
Každé dievča bude raz aj milá, stará babka.
Pre nás je od babky pusa ako cukor
sladká.
***
Babka a dedko si chcú zaspomínať na staré časy
a tak si dohodnú rande
.
Dedko príde na dohodnuté miesto s kyticou načas a babky nikde.
Čaká tri hodiny, potom príde domov
a pýta sa babky:
– Babka, prečo si neprišla?
– Naši ma nepustili...
Máš ešte zuby, babička?
– Nie, už dávno nemám, vnúčik môj.
– Tak mi postráž balíček cukríkov...
Vám z detského srdiečka vľúdny pozdrav letí,
veľa zdravia – šťastia od všetkých
detí.
Nech Vám úsmev zdobí Vašu tvár
a srdiečko hreje naša láska a úcta k Vám.
***
Človek je krásny nielen vtedy, keď
má pružný krok.
Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v
hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý.
Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi."
***
Všetky babky tohto sveta
majú rady svoje vnúča,
každá robí každý deň všetko preňho, preňho len.
Iba v tom je sila lásky čo ženie svet velikánsky
a
drží ho pokope len čo srdce zaklope.
Babka je slnko so strieborným vlasom.
Malé slniečko – to zasa ja som.
Preto sa na svete
krásne máme.
Mne svieti babka, a ja babke.
Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále. Raz boli aj
ony malé?
Vraj chodili do školy,keď sme tu my neboli.
Čas však ako oblak letí.
Prišla svadba, deti, vnúčatá.
A starosti. To
viem sama. Mojej bábe ja som mama.
Ty, že si bola mojej mame mamička?
A ona bola aká? Vari maličká?
Keď mala špenát jesť, veľmi
plakala?
A mašľu do vlasov si aj jej viazala?
***
Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia
stále. Raz boli aj ony malé?
Vraj chodili do školy,keď sme tu my neboli.
Čas však ako oblak letí.
Prišla svadba, deti,
vnúčatá.
A starosti. To viem sama. Mojej bábe ja som mama.
Ty, že si bola mojej mame mamička?
A ona bola aká? Vari maličká?
Keď
mala špenát jesť, veľmi plakala?
A mašľu do vlasov si aj jej viazala?
***
Ako dobre, stará mama, že si tu a nie si sama,
že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia,keď ich hladká jarné
slnko.
Hráš sa so mnou ako s vlnkou hrá sa rybka perleťová,
prv, ako sa v húšti schová.
Mám ťa rada, mám ťa rada, starká moja,
starká mladá,
pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.
Naša babka
zavčas rána vstáva prvá, celkom sama,
bez budíka, len čo kohút kikiríka,
a o chvíľu cin, cin, cin, štrngne hrnček, bzučí
plyn.
Po podlahe zľahučky sem – tam chodia papučky
a potom už rozvoniava v celom byte čerstvá káva.
To sa nám už vesele vyskakuje
z postele.
Ivan spravil babke k sviatku dve figúrky maličké.
A ja čo dám na pamiatku
svojej drahej babičke?
Dať jej ruže? Kvety zvädnú. Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu a dve hádam priveľa.
Nuž
čo – kúpim čokoládu: hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne – dá sa ľahko rozdeliť.
***
Ty si tu a ja tam, ja ťa
zo všetkých najviac poznám.
Ty si tu a ja tam, a zo všetkých ťa najradšej mám.
Ty si tu a ja tam, si najlepšia zo všetkých starých
mám.
***
Milá babka, dedko, mám vás rád.
Čo všetko ste pre mňa urobili,
nemôžem ani spočítať.
***
Každý deň, babička zlatá, znova a vždy znova,
žiada sa mi povedať ti tie
najkrajšie slová,
vyjadriť, čo v srdci chovám, ako rád ťa mám.
Daj mi líčko – miesto slov ťa vrúcne
pobozkám
***
Prišli sme sem ako vaše vlastné deti
blahoželať k vašej zlatej svadbe.
Nech vám ešte dlho zlaté slnko
svieti
na tie roky zasiate tiež v zlatej siatbe.
S nami tiež aj vaši vnuci – detné deti sú tu,
starkí naši, drahí oslávenci,
milí!
Želáme vám zdravie, šťastie, veľa kľudu,
by ste v láske, dlho medzi nami žili!
Starkí sú tu vždy pre nás,
ich je tento krásny čas.
Prečo práve október?
Má to vážny dôvod, ver!
Naši
starkí pracovití
v lete sláviť nemôžu.
V záhradke sú stále skrytí,
navzájom si pomôžu.
Ktorý by bol lepší mesiac
ako
krásny október,
keď starkí nám vravia sediac:
„Je už ukončený zber.
Všetko máme pripravené
na veľkú, tuhú zimu,
v
pivnici sú uskladnené
hrušky, mrkva, kopa džemu.“
Vtedy všetko poctivo
bolo nutné nachystať,
aby teraz, úctivo,
mali za
čo ďakovať.
Ja Vám, starkí, ďakujem,
že sa o mňa staráte,
aj keď niečo vyvediem,
vždy mi lásku dávate.
Vy ste moji
starkí zlatí,
vždy na mojej strane ste,
vzácni, dobrí kamaráti,
najlepší ste zaiste.