Básničky o starých rodičoch

Básničky o starých rodičoch

Moja babka a môj dedko

U nás doma býva babka,
je to moja kamarátka.
Babka, tá nám varí, pečie,
nič jej z hrnca neutečie.
U nás býva aj môj dedko,
ten zas opraviť vie všetko.

Šikovný je ako nik,
ja som jeho pomocník.
Na tvári už majú vrásky,
dávajú nám veľa lásky.
Pre ich každú jednu vrásku,
zaslúžia si našu lásku.

Básničky o starých rodičoch

Natrhám si kvety pod lesom na stráni,
vám starí rodičia, kytku dám do dlaní.
Hoc vlas vám šedivie a zrak sa zakalí,
prijmite od detí najkrajšie pozdravy.

Prijmite kytičku, čo slzou prevlhla
aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.
Nech sa vám predĺži životná vaša púť,
želáme zo srdca, vaša vnučka i vnuk.

***

Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami.
Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú,
že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová.

Našim starkým

Máme pre vás básničku,
ozaj iba maličkú.
A my sme vám starkí milí,
krátky program pripravili.
Pretože vás radi máme,
spoločne vám zaspievame.

Moji starkí

Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opravovať, čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia,
aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam,
raz im všetko s láskou vrátim,
v srdiečku ich skrývam.

Október – Mesiac úcty k starším

Milá babka, milý dedko,
znamenáte pre mňa všetko.
Častokrát sa so mnou hráte,
rozprávočky rozprávate.
Preto v dnešný veľký deň,
povedať chcem ďakujem.

Babka, dedko

Teplá dlaň a sivé vlasy,
dobré srdce lásku hlási.
Vždy objatie a úsmev milý,
hoc ubúdajú im už sily.

To je naša babka, dedko,
prababka či prapradedko.
Majú pre nás dobrú radu,
k tomu sladkú čokoládu.

Potrebujú našu lásku,
čo vyhladí každú vrásku.
Aby sme ich v úcte mali,
vždy s láskou ich privítali.
Dali by nám veru všetko,
naša babka aj náš dedko.

Modlitba za starkú

Matička Božia, Ty deťom dvakrát milá!
Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.
Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila.
Starká má pre mňa času, koľko chcem.

Starká je vľúdna.Má Boží pokoj v duši.
Starká sa o nás a nikým nedelí.
Má času ľúbiť nás. A nič ju nevyruší.
Pri nej má týždeň sedem nedelí.

Matička Božia, Ty, ktorú nepoznáme, no vieme o Tebe,
Ozvi sa na môj hlas. Nechaj nám starkú. My spolu niečo máme.
To nikto viac už nemá okrem nás.

***

Naša drahá babička, prijmi boštek na líčka.
Aby si sa dobre mala, bola zdravá, vždy sa smiala.
Nech ti radosť v očiach sieti, to ti prajú tvoje deti

***

Želanie – Milan Rúfus

Aj napriek svojim šedinám, vždy budeš pre nás jediná.
Aj napriek tvojim vráskam, hreje ťa naša láska.
Prajeme Ti milý starký, starká,
Nech ťa sila neopúšťa, nech Ti stále slúži zdravie,
Či je deň, a či noc hustá.

Moji starkí – Viera Dobiášová

Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opravovať , čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
Aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam.
Raz im všetko s láskou vrátim,
v srdiečku ich skrývam.

Dedo z dediny

Náš dedo je z dediny. Má na hlave šediny.
Kde máš ,dedo, hnedý vlas? – nemám ani jediný.

Hodinky pre babičku

Milá moja babička, vraj ťa bolia očičká.
Na číslice nedovidíš, v hodinách sa často mýliš.
Preto som ti spravila čísla veľké ako svet.
Tie hodiny sú len tvoje, veď vieš, že si šťastie moje.

Tancovala babka s dedkom

/na nápad piesne Šošovica, hrášok, fazuľa/

Tancovala babka s dedkom, rozsypala múku s vreckom.
(:Počkaj, počkaj, babka stará, ako si to tancovala:)

Nehnevaj sa dedko, dedko pozbierame spolu všetko
(:A keď všetko pozbierali, už sa viacej nehnevali:)

(Vhodné je to spojiť s pohybom.)

Tancovala babka s dedkom – text piesne

***

Moja milá babička, dám Ti božtek na líčka.
Pretože ma rada máš, vždy sa na mňa usmievaš.
S láskou ma vždy opatruješ, koláčikom potešuješ.

Moji starkí – Viera Dobiášová

Poviem Vám to celkom skrátka:
babička je kamarátka.
Taký koláč – makovník neupečie veru nik.
A môj dedko? Nemá chyby!
Naučil ma chytať ryby, zatĺcť kliniec, kopať futbal,

– môjho dedka by som nedal!

Veselo je s dedkom – Alojz Čobej

Tvrdá kôrka na chlebe a v tej kôrke striedka.
Veselo je na svete tomu, kto má dedka.
Rastie konár na strome, na konári list,
veselý je celý byt, keď má dedko prísť.

Starkým (scénka)

Milé starké, milí starkí, to sú pre vás slová vďaky:
Mám vás rád, a preto dám vám tento kvietok.
(recituje chlapec)
Ja mám pre vás básničku, aj keď iba maličkú.
Ľúbim vás, len to poviem, za všetko vám ďakujem. (recituje dievča)
A my sme vám, starkí milí, pár obrázkov nakreslili.
(hovoria deti a odovzdávajú svoje kresby)
Preto, že vás radi máme,
spoločne vám zaspievame.
(deti spievajú ľubovoľnú pieseň)

***

Mám babičku, mám i dedka,
som ich vnúčik, radosť všetka.
K práci privyká ma dedko, naučí ma robiť všetko.
A babička pečie, varí, spolu sa nám dobre darí.
Ježiško, starkým zdravia daj a každý deň im požehnaj.

***

Každý, kto je malý chlapec, bude raz aj dedko.
Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vždy všetko!
Každé dievča bude raz aj milá, stará babka.
Pre nás je od babky pusa ako cukor sladká.

***

Zasmejme sa...

Babka a dedko si chcú zaspomínať na staré časy
a tak si dohodnú rande .
Dedko príde na dohodnuté miesto s kyticou načas a babky nikde.
Čaká tri hodiny, potom príde domov
a pýta sa babky:

– Babka, prečo si neprišla?

– Naši ma nepustili...

Máš ešte zuby, babička?

– Nie, už dávno nemám, vnúčik môj.

– Tak mi postráž balíček cukríkov...

Vám z detského srdiečka vľúdny pozdrav letí,
veľa zdravia – šťastia od všetkých detí.
Nech Vám úsmev zdobí Vašu tvár
a srdiečko hreje naša láska a úcta k Vám.

***

Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok.
Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý.
Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi."

***

Všetky babky tohto sveta majú rady svoje vnúča,
každá robí každý deň všetko preňho, preňho len.
Iba v tom je sila lásky čo ženie svet velikánsky
a drží ho pokope len čo srdce zaklope.
Babka je slnko so strieborným vlasom.
Malé slniečko – to zasa ja som.
Preto sa na svete krásne máme.
Mne svieti babka, a ja babke.
Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále. Raz boli aj ony malé?
Vraj chodili do školy,keď sme tu my neboli.
Čas však ako oblak letí.
Prišla svadba, deti, vnúčatá.
A starosti. To viem sama. Mojej bábe ja som mama.
Ty, že si bola mojej mame mamička?
A ona bola aká? Vari maličká?
Keď mala špenát jesť, veľmi plakala?
A mašľu do vlasov si aj jej viazala?

***

Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále. Raz boli aj ony malé?
Vraj chodili do školy,keď sme tu my neboli.
Čas však ako oblak letí.
Prišla svadba, deti, vnúčatá.
A starosti. To viem sama. Mojej bábe ja som mama.
Ty, že si bola mojej mame mamička?
A ona bola aká? Vari maličká?
Keď mala špenát jesť, veľmi plakala?
A mašľu do vlasov si aj jej viazala?

***

Stará mama – Jarmila Štítnická

Ako dobre, stará mama, že si tu a nie si sama,
že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia,keď ich hladká jarné slnko.
Hráš sa so mnou ako s vlnkou hrá sa rybka perleťová,
prv, ako sa v húšti schová.
Mám ťa rada, mám ťa rada, starká moja, starká mladá,
pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.

Naša babka – Mária Topoľská

Naša babka zavčas rána vstáva prvá, celkom sama,
bez budíka, len čo kohút kikiríka,
a o chvíľu cin, cin, cin, štrngne hrnček, bzučí plyn.
Po podlahe zľahučky sem – tam chodia papučky
a potom už rozvoniava v celom byte čerstvá káva.
To sa nám už vesele vyskakuje z postele.

Darček – Milan Ferko

Ivan spravil babke k sviatku dve figúrky maličké.
A ja čo dám na pamiatku svojej drahej babičke?
Dať jej ruže? Kvety zvädnú. Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu a dve hádam priveľa.
Nuž čo – kúpim čokoládu: hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne – dá sa ľahko rozdeliť.

***

Ty si tu a ja tam, ja ťa zo všetkých najviac poznám.
Ty si tu a ja tam, a zo všetkých ťa najradšej mám.
Ty si tu a ja tam, si najlepšia zo všetkých starých mám.

***

Milá babka, dedko, mám vás rád.
Čo všetko ste pre mňa urobili,
nemôžem ani spočítať.

***

Babičke – Mária Haštová

Každý deň, babička zlatá, znova a vždy znova,
žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová,
vyjadriť, čo v srdci chovám, ako rád ťa mám.
Daj mi líčko – miesto slov ťa vrúcne pobozkám

***

Prišli sme sem ako vaše vlastné deti
blahoželať k vašej zlatej svadbe.
Nech vám ešte dlho zlaté slnko svieti
na tie roky zasiate tiež v zlatej siatbe.

S nami tiež aj vaši vnuci – detné deti sú tu,
starkí naši, drahí oslávenci, milí!
Želáme vám zdravie, šťastie, veľa kľudu,
by ste v láske, dlho medzi nami žili!

Starí rodičia

Starkí sú tu vždy pre nás,
ich je tento krásny čas.
Prečo práve október?
Má to vážny dôvod, ver!

Naši starkí pracovití
v lete sláviť nemôžu.
V záhradke sú stále skrytí,
navzájom si pomôžu.

Ktorý by bol lepší mesiac
ako krásny október,
keď starkí nám vravia sediac:
„Je už ukončený zber.

Všetko máme pripravené
na veľkú, tuhú zimu,
v pivnici sú uskladnené
hrušky, mrkva, kopa džemu.“

Vtedy všetko poctivo
bolo nutné nachystať,
aby teraz, úctivo,
mali za čo ďakovať.

Ja Vám, starkí, ďakujem,
že sa o mňa staráte,
aj keď niečo vyvediem,
vždy mi lásku dávate.

Vy ste moji starkí zlatí,
vždy na mojej strane ste,
vzácni, dobrí kamaráti,
najlepší ste zaiste.