V lesku strieborných svojich vláskov
babička je opravdivou kráskou.
Je štíhla, vysoká,
dôstojná,
usmievavá a pokojná.
Má vnúčatá.
Je pyšná na to.
A keď sa nad ne skláňa,
farba ich vlasov kontrastuje spolu:
striebro
a zlato.
Keď som bol malý,
syn susedného dvora,
často i ku mne dobrou, milou bola,
i láskala ma koláčkom,
pečeným na
smotane;
však stratil som sa
i roky zutekali
a ona dnes
už nevolá ma synáčkom,
lež hovorí mi: pane.
Možno tak sa to
sluší.
Lež rád by som jej vyznal,
že ostal som len dieťaťom
vo svojej duši.