Moja babka – Ján Navrátil

Moja babka – Ján Navrátil

V očiach nosí fialky,
na lícach má beláska.
Každú chvíľu povie: „Poď,
babka si ťa poláska.“

Dych má ako harmanček,
čo nám kvitne na lúkach.
Keď sa zraním, povie: „Poď,
mama si ťa pofúka.“

Keď sa bojím, bežím k nej.
Volám: „Joj!“ a „Beda!“
Vystrie ruky, povie: „Poď,
babka si ťa nedá.“