Je no. Nikto sa ma nič nepýta
A krajina je tmou prikrytá
Len v diaľke čosi žiari
Úplne ako pri požiari
Horiaci vlak
Je skoro ako tak
Zrútený na cestu
Neviezol nevestu
Len jačmenné malé zrnká
Pivo už nezažblnká
Pijanom v pohári
Rušňovodičovi po tvári
Tancujú plamene
No inak rýchlo zelenie
Od bezmocného hnevu
A pomaly sa k nemu
Zbiehajú ľudkovia
Svorne si lomia rukami:
„Kto pohromu túto zastaví?“
No oheň postupuje pomaly
V nádrži ku ktorej by sa nemali
Dostať „plamienky“
Horúce pramienky
Tekutej ocele
Stekajú do zeme
Nádrž sa chytá
A potom ako zbitá
Exploduje
Na druhého ráno
Z vlaku
Nájdu len kúsok vraku
A pár mastných fľakov na zemi