Neberte nám wifinu! – Zuzana Martišková

Neberte nám wifinu! – Zuzana Martišková

Prišiel pánko s veľkou brašnou,
na šiltovke logo firmy.
Pozorovať ho pri práci,
ako učiteľa žiaci
spoza dverí dovolil mi.

„Objednali ste si produkt,
srdečne vám blahoželám!
Je to ROUTER, čistá rasa,
na rodičov podobá sa,
nech zábavy máte veľa!

Adaptér je vycvičený,
pozná každý signál APé.
Milujú ho najmä deti.
Spáva v bezdrôtovej sieti.
Pripojený na internet
sťa hodinky presne šliape!

Možno trochu vysoká je
len spotreba batérie.
A ak napadnú ho víry,
tak sa nekontrolovane šíri,
vtedy si ho neužiješ.

Ako bonus, je však vernosť,
vysoká a bezdrôtová!
Získal HOTSPOT certifikát.
Pokrytie je naša pýcha.
A ak by aj trochu zmizol,
ľahko chytíte ho znova.

To je ona, nech sa páči:
najrýchlejšia WiFina.
V celom dome, odo dneska,
budete si všetci tlieskať,
dobrodružstvo začína!“

Začalo to celkom zľahka.
Otec číta online správy,
mama blogy o varení,
sestra módne spoty cení...
na internet pripojení,
každý hľadá, čo ho baví.

Chúďa WiFi, bez výcviku.
Režim? To je otrava.
Odvykla ľudskému hlasu,
ukradla nám zvyšky času,
vyniesla ich na terasu.

A tým v našom vlastnom dome
katastrofa nastáva!

„Nemám čas vám variť jedlo!“
volá mama z kuchyne.
Porovnáva na tablete,
koľko kalórií zjete,
ak niektoré suroviny
vymeníte za iné.

„Čo čas kradnem?!“ kričí otec,
keď treba ísť na nákupy.
„Bez prehľadu v našom dianí,
čo sa deje dnes, či vlani,
každý, kto to nesleduje,
bude hlúpy!“

„Prepáč, nemám času veľa,“
volám z okna na priateľa,
čo chcel florbal hrať.
„Nejdem sa prejsť,“ sestra kýva
na kamku, čo vedľa býva,
„videá a dáke klipy,
musím nahrávať!“

A WiFinka smutne šteká
tam z človeka na človeka.
Spoločnosť jej chýba.
My sme každý v svojom kúte,
kontakty sú pretrhnuté,
je nám jedno, čo s ňou bude,
rolujeme nepohnute...

A už trochu dochádza nám,
že sa stala chyba!

Podľa otca a aj mamy
má zlý vplyv na rodinu.
Zodpovední sme však sami,
chceli sme, nech je tu s nami,
Prosíkame poučení:
„Neberte nám WiFinu!

My sa o ňu postaráme,
vytvoríme presný plán.
Odtiaľ-potiaľ mantinely
nastaviť by sme jej chceli.
Nenechať ju voľne bežať,
naopak, nech slúži nám.

Chvíľu stráži, chvíľu hrá sa,
chvíľu oddych, tichý režim...

Aj skrotená WiFina
má puto, čo omína.
Ak sa trochu pozabudneš –
akoby si ani nežil,
putom je čas, ktorý beží...
beží...
bežííí.