Basničky o tekvici

Jedna malá Monika,
s nápadmi sa potýka.
Húta ona velice,
čo si spraví z tekvice.

Veď o chvíľu je Halloween,
ten strašidelný sviatok,
tak sa trápi hútaním,
aj neskoro v piatok.

No zrazu ju napadlo:
„Vyrobím si strašidlo.“
Také malé zubaté,
nosaté aj okaté.

Čím horšie bude vyzerať,
tým viac sa ho budú báť.
Aj malí, aj väčší,
nech sa boja všetci.

Fantázia a myšlienky
dávali jej veru,
dlabaním aj rezaním,
blížila sa k cieľu.

A tak z jednej tekvice,
strašidielko mala,
bolo také škaredé,
že sama sa ho bála.

Básničky o tekvici prinášajú veselé jesenné a halloweenske veršíky o tekviciach, svetlonosoch, strašidlách a jesennej nálade.

Vyrežem tekvicu krásne,
dá mi to však veľa práce.
Štyri oči, zubov päť,
dám si do nej sviečku hneď.

A tú moju tekvicu,
dám ja von na ulicu.
A nech každý vidí dielko,
moje veľké strašidielko.

Nezľakni sa, nemaj stres,
Halloween k nám prišiel dnes.

Tekvica si ticho húta:
„Žiť na poli, to je nuda!
Môj život chce inú mieru,
urobím do sveta dieru,
budem robiť kariéru!

Nuda je tu v skutku veľká,
žiadne disko, žiadna telka,
iba čakám na zánik,
kým príde ujo záhradník.

Chcem byť krásnou modelkou
a užívať si vo veľkom!
Nech všetci zo mňa žasnú
a obdivujú moju farbu krásnu!“

Cesnak pri tých rečiach smúti:
„Asi sa ti hlava krúti,
konečne sa s tým už zmier,
veď ty patríš na tanier!“

Cibuľa sa ozvala:
„Na modelku si primalá!“
Z rohu kričí kapusta:
„A ešte si pritlstá!“

Aj petržlen na ňu mieri:
„Modelky sú krásne devy
nalíčené do ružova.
No ty si celá oranžová!“

„Žiadne nohy, žiadne vlasy,
máš ďaleko od skutočnej krásy!“
Smútok srdce obopína,
keď vykrikuje zelenina...

K tekvici sa náhli osa,
sadla si jej na kraj nosa.
– Heš-heš, heš-heš, milá osa,
odleť rýchlo z môjho nosa!

Smelá bola táto osa,
šepla jej na kraji nosa:
– Skôr, než spadne ranná rosa,
spravia z teba svetlonosa.

V noci stojí pri dverách,
kto ju zazrie, má z nej strach.
Oranžová veľká guľa,
očiskami na nás gúľa.

Tej tekvici horí nos,
pozor, je to svetlonos!
Veľké ústa, zuby tiež,
keď ju zbadáš, domov bež!

Na priedomí rada stáva,
v dutom vnútri sviečku máva.
Vyrezaný nos i oči,
zľakne sa ten, kto k nám vkročí.

Fifíka má každý rád,
Fifík je náš kamarát.
Žije v plnej paráde,
pomáha nám v záhrade.

Včera spravil lavicu,
dnes zasadil tekvicu.
Tekvici sa dobre darí,
vydržíme s ňou do jari.

Na jar ju zas zasadíme,
bude lepšie ako v zime.
Aj keď je už Fifík starý,
stále sa mu dobre darí.

Tekvica je veľká veda,
zázrak sa s ňou robiť nedá.
Fifík je však veľký chlap,
tekvice má veľmi rád.

Fifíkove tekvice,
to je radosť ulice.
Ulica sa zabáva,
Fifík radosť rozdáva.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta