Basničky o tekvici

Jedna malá Monika,
s nápadmi sa potýka.
Húta ona velice,
čo si spraví z tekvice.

Veď o chvíľu je Halloween,
ten strašidelný sviatok,
tak sa trápi hútaním,
aj neskoro v piatok.

No zrazu ju napadlo:
„Vyrobím si strašidlo.“
Také malé zubaté,
nosaté aj okaté.

Čím horšie bude vyzerať,
tým viac sa ho budú báť.
Aj malí, aj väčší,
nech sa boja všetci.

Fantázia a myšlienky
dávali jej veru,
dlabaním aj rezaním,
blížila sa k cieľu.

A tak z jednej tekvice,
strašidielko mala,
bolo také škaredé,
že sama sa ho bála.

Vyrežem tekvicu krásne,
dá mi to však veľa práce.
Štyri oči, zubov päť,
dám si do nej sviečku hneď.

A tú moju tekvicu,
dám ja von na ulicu.
A nech každý vidí dielko,
moje veľké strašidielko.

Nezľakni sa, nemaj stres,
Halloween k nám prišiel dnes.

Tekvica si ticho húta:
„Žiť na poli, to je nuda!
Môj život chce inú mieru,
urobím do sveta dieru,
budem robiť kariéru!

Nuda je tu v skutku veľká,
žiadne disko, žiadna telka,
iba čakám na zánik,
kým príde ujo záhradník.

Chcem byť krásnou modelkou
a užívať si vo veľkom!
Nech všetci zo mňa žasnú
a obdivujú moju farbu krásnu!“

Cesnak pri tých rečiach smúti:
„Asi sa ti hlava krúti,
konečne sa s tým už zmier,
veď ty patríš na tanier!“

Cibuľa sa ozvala:
„Na modelku si primalá!“
Z rohu kričí kapusta:
„A ešte si pritlstá!“

Aj petržlen na ňu mieri:
„Modelky sú krásne devy
nalíčené do ružova.
No ty si celá oranžová!“

„Žiadne nohy, žiadne vlasy,
máš ďaleko od skutočnej krásy!“
Smútok srdce obopína,
keď vykrikuje zelenina...

K tekvici sa náhli osa,
sadla si jej na kraj nosa.
– Heš-heš, heš-heš, milá osa,
odleť rýchlo z môjho nosa!

Smelá bola táto osa,
šepla jej na kraji nosa:
– Skôr, než spadne ranná rosa,
spravia z teba svetlonosa.

V noci stojí pri dverách,
kto ju zazrie, má z nej strach.
Oranžová veľká guľa,
očiskami na nás gúľa.

Tej tekvici horí nos,
pozor, je to svetlonos!
Veľké ústa, zuby tiež,
keď ju zbadáš, domov bež!

Na priedomí rada stáva,
v dutom vnútri sviečku máva.
Vyrezaný nos i oči,
zľakne sa ten, kto k nám vkročí.

Fifíka má každý rád,
Fifík je náš kamarát.
Žije v plnej paráde,
pomáha nám v záhrade.

Včera spravil lavicu,
dnes zasadil tekvicu.
Tekvici sa dobre darí,
vydržíme s ňou do jari.

Na jar ju zas zasadíme,
bude lepšie ako v zime.
Aj keď je už Fifík starý,
stále sa mu dobre darí.

Tekvica je veľká veda,
zázrak sa s ňou robiť nedá.
Fifík je však veľký chlap,
tekvice má veľmi rád.

Fifíkove tekvice,
to je radosť ulice.
Ulica sa zabáva,
Fifík radosť rozdáva.

Zones.sk – Najväčší študentský portál