Pohnevali sme sa –
moje oči
a ja.
Prezradili včera,
čo už dlho
taja.
Keď sme sa vracali
spolu s milým
k lesu -
odbehli mi vzdorne
ku skalnému
tesu.
Darmo som volala
za sebou ich
v hneve,
musel ísť môj milý
ku skaliskám
pre ne.
A keď mi ich podal
silnou mužnou
dlaňou,
nebola som ja viac
vlastných očí
paňou.