Dážď – Ján Šimonovič

Dážď prichádza, má boky,
má zrúcaniny, bralá,
snáď prvé z priestranstiev a z roklín
hneď na dievčatá váľa.

Je milým novotárom,
les premiestňovať začne
a zahŕňa nás jednostajnou
nádhernou tvorbou mračien.

Má hrudník, vypĺňaný hromom,
zo strieborného chvenia i blany
chniapajúce po ňom.

Však čo nás ozaj s búrkou spája,
je, že si odostiela,
je ten jej náznak odkladania.

Zones.sk – Najväčší študentský portál