Zones.sk | Študentská práca ~ Veľká noc vinšovačky

Dobrej šunky, mnoho vajec, k tomu ešte chleba krajec. Do pohára vínečka, k tomu veľa zdravíčka.

Veľká noc vinšovačky č. 2

K novej jari veľa sily, by ste v zdraví dlho žili. Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody celej rodine želá...

Veľká noc vinšovačky č. 3

Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc. Zdravie, šťastie, úsmev v tvári, želáme Vám k sviatku jari.

Veľká noc vinšovačky č. 4

Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc. Šťastie, zdravie, smiechu veľa, úprimne Vám všetkým želá...

Veľká noc vinšovačky č. 5

Krásne a radostné dni cez veľkonočné sviatky a veľa životnej pohody v ďalších dňoch zo srdca želá...

Veľká noc vinšovačky č. 6

Krásne prežitie Veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody praje...

Veľká noc vinšovačky č. 7

Láska Zeleného štvrtku, viera Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele, nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou.

Veľká noc vinšovačky č. 8

Maľované vajíčko, pekný božtek na líčko, k tomu zdravia moc a moc a veselú Veľkú noc.

Veľká noc vinšovačky č. 9

Malé žlté kuriatka slávia sviatok jari, veľkonočným šibačom nech sa u Vás darí.

Veľká noc vinšovačky č. 10

Maličké kačiatko je tu len nakrátko, za božtek na líčko znesie Vám vajíčko. Prajem veselú Veľkú noc.

Veľká noc vinšovačky č. 11

Malý zajko v tráve čupí, sleduje jak jar sa budí, všetko živé raduje sa, na Veľkú noc hotuje sa. Privítajme sviatky jari, nech sa všetkým dobre darí.

Veľká noc vinšovačky č. 12

Milostiplné a požehnané Veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky Vám praje...

Veľká noc vinšovačky č. 13

Milý zajko ráno vstal, vajíčka si pohladkal, korbáčik si vyleštil a veľmi sa potešil. Hurá - je tu Veľká noc, práce bude moc a moc. Prajem peknú Veľkú noc :)

Veľká noc vinšovačky č. 14

Na stole bahniatka a veľké dobroty, príde i láska, vykroč jej oproti! Nepokaz nikomu tieto dni sviatočné, veď patria každému sú predsa veľkonočné.

Veľká noc vinšovačky č. 15

Na Veľkú noc v tomto vinši, nemôže byť pozdrav inší: dobrú šibačku a kúpačku aj s výslužkou vo vačku Vám želajú...

Veľká noc vinšovačky č. 16

Pekné sviatky, dobrú zhodu, ženám čerstvú, sviežu vodu, mužom tiež nech sladko je, nech si vyjdú na svoje.

Veľká noc vinšovačky č. 17

Prijmi môj pozdrav krátky na veľkonočné sviatky. V zdraví ich v dobrom preži, buď veselý, šťastný, svieži!

Veľká noc vinšovačky č. 18

Prijmite pozdrav milý, na sviatky Veľkej noci, pán daj vám zdravia, sily, buď vám vždy na pomoci.

Veľká noc vinšovačky č. 19

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najbližších za srdca praje...

Veľká noc vinšovačky č. 20

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov, hojnosť požehnania od vzkrieseného Pána celej rodine praje...

Veľká noc vinšovačky č. 21

Veľká noc vinšovačky č. 22

Veľká noc vinšovačky č. 23

Radujte sa ó kresťania, v srdciach Vašich plesajte! Z mŕtvych povstal náš spasiteľ, Aleluja spievajte. Spokojné prežitie veľkonočných sviatkov zo srdca praje ...

Veľká noc vinšovačky č. 24

Skáče zajko maličký, stratil všetky mašličky. Veď už šibe od nedele, nemá jedno vajce celé. Ožratý je ako sviňa, šibať triezvy, to je drina!

Veľká noc vinšovačky č. 25

Sladké koláče, ohybné korbáče, vodu studenú, šunku údenú, veľa radosti a málo starosti praje ...

Veľká noc vinšovačky č. 26

Veľká noc vinšovačky č. 27

Sviatky jari sú tu zas, oslávte ten krásny čas. Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov, veľa zdravia a pohody praje...

Veľká noc vinšovačky č. 28

Sviatky plné milosti, požehnania a hojnosti od vzkrieseného spasiteľa s láskou želá ...

Veľká noc vinšovačky č. 29

Šiby ryby masné ryby, kus koláča od korbáča, grajciar groš, už je toho dosť. Kázal gazda aj gazdička, aby dali tri vajíčka, jedno biele dve červené, to je moje potešenie.

Veľká noc vinšovačky č. 30

To vajíčko maľované, kvietočkami cifrované, to vajíčko posielam, koho v srdci nosievam. Pekné veľkonočné sviatky praje ...

Veľká noc vinšovačky č. 31

Ty si šibal zajačik, kde si schoval korbáčik? Zdá sa, že ho milý zajko, vymenil za pekné vajko. Spokojné prežitie veľkonočných sviatkov praje...

Veľká noc vinšovačky č. 32

Tým, čo nosia sukničky, veľa čerstvej vodičky. Tým, čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice.

Veľká noc vinšovačky č. 33

Už sú sviatky Veľkej noci, buď uterák na pomoci, keď Ťa voda z vedra zmočí a korbáč na chrbte skončí.

Veľká noc vinšovačky č. 34

Veľa vône koláčikov, pritom mnoho korbáčikov, dobré vínko do čašičky, veľa vody zo studničky.

Veľká noc vinšovačky č. 35

Veľká noc je sviatok veľký, prajem veľa vody a vodky. Zdravia, šťastia, spokojnosti, dobrej šunky do sýtosti. Ku šunke vajec veľa, nech je Veľká noc veselá!

Veľká noc vinšovačky č. 36

Veľká noc vinšovačky č. 37

Veselú Veľkú noc, radostné prežitie Veľkonočných sviatkov Vám zo srdca prajú...

Veľká noc vinšovačky č. 38

Veľká noc vinšovačky č. 39

Vo svetle tohto radostného posolstva nech je slávenie Veľkej noci pre Vás prameňom nádeje, radosti a pokoja. Zo srdca želá ...

Veľká noc vinšovačky č. 40

Vodka, šunka, nech Vám chutí, víno nech Vám hlavu múti. Veď len raz má túto moc, prajem krásnu Veľkú noc!

Veľká noc vinšovačky č. 41

Želám Vám veľa smiechu, v pondelok veľký zhon a ženám kúpačov plný dom. Veľa vody z potoka budú svieži do roka. Veselú Veľkú noc Vám praje...

Veľká noc vinšovačky č. 42

Ženám veľa vody, chlapom veľa vínka, deťom nech vo vrecku zopár mincí cinká.

Veľká noc

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky, tiež Pascha (z latinského Pascha, po grécky ????? pascha) či pesah/pesach (po hebrejsky ?????? pesach) je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). V kresťanskom poňatí je Veľká noc oslavou vzkriesenia Ježiša Krista zmŕtvych (po jeho smrti na kríži). V židovskom poňatí je Veľká noc pamiatkou vyslobodenia Izraelitov z Egyptského otroctva, z ktorého ich vyviedol Hospodin prostredníctvom Mojžiša .

Sviatky Ježišovho vzkriesenia sú významovo previazané so židovskou oslavou pesahu a dodnes v sebe nesú prvky tejto židovskej oslavy. Ježišov prechod smrťou a vzkriesenie je chápané ako naplnenie starozákonného obrazu prechodu Izraelitov Červeným morom pri odchode z Egypta.

Popolcová streda:

Prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu.“

Zelený štvrtok:

Ľudový názov pre deň Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova „greinen“ - nariekať. V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa verejní hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Verejní hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa dnes pokáním a rozhrešením zazelenali na strome Cirkvi. Na niektorých miestach sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval názov tohto dňa.

Veľký piatok:

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso.

Biela sobota:

Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.

Veľkonočná nedeľa:

Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy... Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám pôjde našou cestou“- povedal sv. Augustín . Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“. (Jánovo evanjelium 5,24) “ Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.

Veľkonočný pondelok

Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

Veľkonočné symboly:

baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.

sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi ? a ?, t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíce a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

vajíčko — Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.

Veľká noc vinšovačky

Vinšovačky na Veľkú noc

Veľká noc vinšovačky č. 1