Básne ocenené na celoslovenských súťažiach
Básne ocenené na celoslovenských súťažiach
KNIHA
Otvor si knihu
celkom na začiatok.
Keď jedno
bolo ti
či s plačom vítaš nové ráno ,
veď nad tebou ruka láskavá
teplo materinské ti dávala .
A
potom prvé slovko , krok
dnes už len hŕstka spomienok .
Prvý bozk pohladenie
vo vnútri čudné chvenie.
to bolo do úsmevu odeté .
Však trpký úsmev
tvár ti krášli ,
slza je teplá ešte
keď
križovatka osudu
ukradla ti neraz pokoj ,lásku
pridala na tvár vrásku .
No prečítaj to napísané
a
píš tú knihu ďalej .
Nech sú v nej riedky úsmevné
a slzy nechaj minulosti
nech tá sa snimi trápi
a ďaleký svet hostí .
KNIHA
Viem že máš
stránky v svojej knihe ,
ktoré by si vytrhala .
Niektoré sa zelenajú
iné sú zvadnuté ,
prachom zapadnuté .
Otvor dnes čistý list
Nech
šťastím
každý riadok vonia
Nech kroky
s ľahkosťou pierka
nechávajú nové stopy .
A
slza zamkne sa ,
v úsmeve zahynie .
Ešte veľa rokov
nech ako dravá rieka
bez skál ti životom plynie
.
JESEŇ POD KRIVÁŇOM
Dúhové listy
obliekajú chodník .
Spev má ustlané
na voňavom sene
.
Kôpky mozoľnatého dreva
rastú na prídomiach .
Úroda si šepká
o lete
v pivničkách
.
Kriváň sa skláňa
k robotnému ľudu ,
necíti bolesť
v krížoch
ako on .
JARNÁ
Zima odskočila
do zákulisia.
Driek zeme
objali novorodenci
povití do zelených
plienok,
zvedaví a nedočkaví
kedy z nich vyrastú
a pošepkajú pozdrav
červenej jahode .
SLEPEC
Často ho stretávam.
V ruke stíska
svoju nevestu
z krutého detstva .
V očiach
má
nezbudnuteľnú chvíľu
oblečenú
v padajúcej hline .
Keby ju moja slza
mohla navždy
zmyť ,
do hlbokej tmy
by mu zasvietil
úsmev.
NEISTÁ
Teplý úsmev
už odhrnul
periny spánku .
Hladkám
tvoje čelo .
Neviem , prečo mám
horkosť v ústach
a aj
tebe
zdá sa mráz ,
veď jak ozvena
sa mi vrátiš .
Budem ti lúkou
pod čistým nebom
našej istoty .
SPÁNOK
Jeho vládcom
je zborník
strieborných hviezd .
V sladkom
objatí
sa stráca
unavený deň .
Len tí neliznú
z jeho medoviny ,
ktorí si
s
prvým lúčom
sušia umyté dlane .
SLZA
Blúdila.
Nakoniec
skĺzla po líci
a našla
úkryt
v dlani .
Čo v sebe skrývala
pozná len ten ,
kto zapíja
svoj osud
t a b l
e t k a m i .
Jablká dospelosti.
Spomiehka je chlebom ,
ktorým sa živí minulosť .
V nej je ukrytý
čas
šťavnatých jabĺk
a zasnívaný pohľad
na farebnú mozaiku budúcnosti .
Ako let vtáka
mení sa farba plodov
a človek nestačí
do jadierka vychutnať
ich sladkosť .
Až neskôr cíti
,
že niektoré mal olúpať
a až potom zahryznúť .
TATRY
Ste ako nevesty .
Slnko vás
bozkáva
najsilnejším bozkom .
Pre vás
je len pošteklením .
Až kdesi pri páse
pomaličky
kradne
kúsky vašich šiat .
Máte ich poplátané
ako žobráčky ,
ale nikdy
sa neskloníte
.
V každom žmurknutí
rastiete do vnútra
koreňami k srdcu .
Drahý
Nasýtil si sa už
štartuješ
novú dráhu .
Nechal si vo mne prázdnotu
a trnistú spomienku .
Mal si ma len jak milenku
.
Nečakala som len
vŕzganie postele ,
klamlivé slová
a bozky .
Flirtuj a stavaj domy
ostanú ti z nich
aj tak len
holé dosky .
V rade
Na výplatnej páske
číselné more
a v ruke slaná kvapka
aby som neumrela od smädu
a urobila krok dopredu .
Vyvážená matematika môjho pádu
:
Vstať , nepadnúť pod hranice
a postaviť sa
do pulzujúceho radu .
Vône
Cítila v lone
to
čo jej dala láska .
Zrazu krv ,
pálivé oči ,
čierna bodka
a nedožitý
prvý nádych .
Bolestný tŕň
zabodnutý do vône
nesplneného čakania
i keď ti to bránia
.
V červenom mori
utopil sa prvý nádych
zrodený z milovania .
M. R .
Slnko sa pobozkalo s
trávou
Aj k tebe otočilo sa tvárou
Veď dnes máš menín deň
Nech splní sa ti každý sen
A zdravie,
láska sprevádza ťa
priateľskou rukou dotknem sa ťa
V nej teplo pocítiš
A myšlienkami pod Tatry
zablúdiš
Tieto básne boli ocenené na celoslovenských súťažiach.
Autorka: Marta
Rybková
Zones.sk – Najväčší študentský portál