Básničky smutné

Slzy

Sú slzy. Slzy bolesti, nesplnených snov.

Čo človek chce, to nemôže mať.

Vrece šťastia niekto iný roztrhol

a on svoje sny nechce, nám, úbožiakom dať.

Sú slzy. Krvavé kvapky nám stekajú po tvári,

krv vyjadruje bolesť nášho života.

To, čo mohlo byť krásne je už dávno za nami.

V tom vreci je našich snov sloboda.

Sú slzy. Stekajú po lícach a padajú na zem,

padajú a nikto ich nezbiera.

Každá kvapka je jeden nesplnený sen

A bez toho sna človek umiera.

Rozlúčka

Pri rozlúčke spadne slza,

niekedy veľká ako z voza,

je to smutný prejav toho,

koľko sme spolu zažili a teraz si dávame zbohom.

Možno sa ešte uvidíme,

ktovie, či si pozdravíme,

aj keď v srdci zostaneme,

možno časom zabudneme.

Koniec

Túžba umrieť, nič iné mi nepripadá viac dôležité.

Čas keď nič neostane, nič nebude a už nič sa nestane, príde smrť.

Smrť ako posledný krok posledné slovo, posledný výkrik do tmy.

Smrť to jediné a správne riešenie hádanky života.

Smrť ako opakujúci sa fenomén dneška

Smrť všadeprítomná a predsa tak vzdialená tím čo po nej tak veľmi túžia

Smrť milenka čakajúcich na súmraku dní

Smrť tak obávaná nevesta v sprievode veselých.

Smrť toľko obávaná a predsa túžobne očakávaná

Smrť posledná zastávka života, života čo prekypel cez okraj bytia.

Trpím.

Môj život je veľmi ťažký boj...

Plný utrpenia,bolesti,sklamania...

Trpí duša,bolí srdce....

Sklamal som všetko a všetkých...

Mrzí ma, čo robím....

Mrzí ma, čo hovorím...

Mrzí ma, ako žijem...

Mrzí ma...tak prečo žijem???

Je to muka, ktorá mi nedá spať...

Vo dne,v noci myslím...

Myslím, snažím sa niečo spraviť...

Ale neviem čo, pre koho???

Pre seba, teba,jeho,ju???

Nie,všetko je zbytočné...

Snaha veľká, ale načo???

Nemá to zmysel...

Ja sa nechcem trápiť...

Chem sa smiať a radovať...

Zbaviť sa problémov a žiť...

Žiť ako každý iný....

Možno jedného dňa...

Príde ta chvíľa....

Keď sa všetko ujasní..

A budem voľný,štastný...

Jediný

Si pre mňa jediný,

iného niet,

koho viac než teba

na tomto svete nenávidieť?

Cesta lásky stratila sa nám,

čas ju odvial diaľavám.

Jediné čo zostáva mi je spomienka

a trpká bolesť v srdci,

ktorej tak ako každý deň,

už konečne podľahnúť chcem.

Pro Laďku.

Pláč stárnoucího muže

Život běží vcelku kvapem,

už přestávám být asi chlapem.

Snad zahořel jsem láskou znova,

ještě toužím slyšet něžná slova

jako miluji tě, mám tě ráda,

neboť srdce mé již dlouho strádá

hebkost ženských rtů i chvění těla.

Chybělo tak málo, jenom kdybys chtěla

pozvednout své zraky ke mně,

já hladil bych tě s láskou jemně

po vlasech, tváři, po rameni.

Laďko, cožpak v tobě citu není ?

Já miloval tě, líbal jsem tě ve snu,

teď však prázdný na kolena klesnu.

Nevěřím už v čistou lásku ženy,

jsem jí navždy pokořený.

Svet krásny býval...

Ten múdry čas,ten chytrák čas,ten blázon čas znie v nás,

a zakaždým keď obzriem sa späť, vidím sám seba zas,

vidím náš dom,vidím sa v ňom,som dieťaťom,malým,

čo v kráľovstve hier,si hľadá svoj smer na tej púti

dospelých,dnes už to viem...

Svet krásny býval,keď z okna som sa díval,len nevinnými očami,

ten čas je žiaľ už za nami,dnes už to viem,

svet krásny býval,v ňom smial som sa a sníval,trpel aj miloval,

smútil aj sa radoval,nevravím že čas všetko vzal,spomienky nie..

A pocítil som prvý raz,čo znamená jej hlas,cítil som jej dych,

jej pery na svojich,zakrútil sa so mnou svet,ach to bol let,

a tiež spomínam ,aj bez presných slov ,na tie tváre

priateľov,snimi som prežil veľa vzácnych chvíľ,nikdy som to netušil,

čo dnes viem,,,

A tak sa skrývam,skrývam sa do spomienok,svet spomienok mám

vo svojom srdci,a inak to už nebude.

Svet krásny býval....

Hrdosť

Smútok už odišiel, hrdosť stojí pri dverách,

už žiadna slza nepadne, oči sa budú na svet len usmievať.

Každej slze hrdosť zabráni a nedovolí jej stiecť,

každý smútok rýchlo zaženie, srdce už viac nebude trpieť!

Pri každom úsmeve, srdce radosťou podskočí,

pri každom smútku, s hrdosťou ďalej vykročí.

Hrdosť ho bude sprevádzať a už mu nedovolí trpieť,

každá rana sa rýchlo zahojí a nebude ho už viac bolieť.

Každý smiech bude znásobovať jeho radosť,

bude sa už len tešiť, nebude poznať krutosť.

Každým dňom bude mať viac a viac odvahy,

nedovolí nikomu aby jeho hrdosti zabránil.

Jeho hrdosť bude dňom a dňom narastať,

už nebudú chvíle, keď bude bezmocne plakať.

Už nebudú chvíle, keď sa bude na svet smutne pozerať,

už budú len chvíle, keď sa bude zo všetkého radovať.

Pre Teba

Čo spravil by som pre Teba?

Keby si bola smutná?

Skomponoval by som melódiu úsmevu tak,

že maľoval by som dúhy pomedzi hviezdy na nočnej oblohe,

a keby bála si sa tmy, tak deň stal by sa mi nocou

a noc by bola pre mňa dňom a možno teda maľoval by som ja radšej

hviezdy po dúhe,

nech pianista naučí sa čítať takú osnovu, kde Mesiac by bol pre deň kľúčom,

a Slnko pre noc.

Stále ma k Tebe púta tvoja moc. Moc. Moc...

Tak nestratia sa tóny v srdci, keď blúdil by som nekonečným mestom, tmou

a v samote,

beznádejný započul by nádych nádeje,

muž čo zabíjať chcel, odovzdal by náboje,

zatrpknutý roztopil by svoje záveje,

opustený by odpustil, a ten, čo opustil by hľadal cestu späť,

aj keď si pred tým myslel, že jej niet.

Nech slzy smútku umrú a slzy šťastia opäť začnú žiť,

nech podhľad Tvojich oči je tak čistý, že dalo by sa z neho piť.

Plával by som oceánom Tvojich najtajnejších snov a hľadanie,

hľadanie riešení problémov, sa stane pre Teba len hrou.

Nechajme tú melódiu v našich srdciach znieť,

nech prekážkou nestane sa malilinká v oku smeť.

Poď so mnou...

Ja ukážem Ti zajtra za úsvitu ráno v kvete - na rose...

...čo je realita a čo sen...

Dnes už viem...

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Básničky smutné