Som zaľúbená,
od uší až po kolená.
Je to príjemný pocit,
lásku v srdci nosiť,
mať niekoho
rada,
neusmievať sa stále sama,
ak to lásku opätuje,
tak potom ťa naozaj miluje.
Som zaľúbená,
od uší až po
kolená.
Ale čo ak ma nemiluje?
Alebo sa sám seba spituje,
či ma ľúbi alebo neľúbi,
či po mne túži alebo
netúži?
Mladá dievočka,
má smutné očká.
Smutno jej je,
azda niekoho miluje?
Miluje chlapca,
takého tupca.
Čo sa ku nej neozve,
ani ju nikam nepozve.
On o tom asi nevie,
ona mu to nepovie.
Ona ho večne miluje,
no on ju ignoruje.
Nemá ju rád,
ona si to myslí snáď.
Krásne oči on má,
vždy o ňom hovorieva.
A ona to odkiaľ
vie,
že ju vôbec nemiluje?
On jej to nikdy nepovie.
Čo by jej aj povedal,
veď ju nikdy nemiloval.
Ja
stále myslím na Teba,
stále sa obzerám za seba,
či niekde v diaľke ťa nezazriem,
a svojím pohľadom z túžby na Teba
pozriem.
Ty vieš len meno moje,
a ja zasa tvoje,
zdraviť si síce zdravíme,
aj keď sa často nevidíme.
Hrozne by som
chcela,
mať ťa len pre seba,
a aby si ma pobozkal,
a do svojho náručia vzal.
Hrozne ťa rada mám,
stále sa na Teba
pozerám,
ty mi tie pohľady síce opätúvaš,
ale nikdy nevyznávaš.
Prečo mi to nepovieš?
Čo hádam nevieš?
Či sa
Ti ja páčim,
alebo nepáčim?!
Ja to vedieť musím,
inak sa položím,
a viac ma neuvidíš,
ak ma sám bozkom
neprebudíš.
Si jasná hviezda, ktorá žiari.
Si prvý krásny kvietok jari.
Si sladká víla z mojich snov,
Najkrajšia z božích anjelov.
Túžim ťa držať v náručí
A ticho šepkať do uší.
Ľahko ťa hladiť po vlasoch
A
nahlas snívať o nás dvoch.
Srdce ti celé odovzdám,
Dám ti aj posledné, čo mám.
Chcem cítiť hebkosť tvojich pier.
Spravím ťa šťastnou, to mi ver.
Tak skúsme snívať obaja
Lovestory, kde hráš TY a JA.
Si svetlo, ktoré vo tme svieti.
S tebou mi šťastie k nohám letí.
Si prostý zmysel môjho žitia.
Si vôňa, ktorú všetci cítia.
Pre teba žijem a
dýcham,
Si moja najväčšia pýcha.
Toto už nie je žiadna maska,
To čo cítim k tebe, to je LÁSKA.
Si pre mňa niekto veľmi vzácny,
pre Teba napíšem aj tisíc básní.
Si pre mňa rosa na lupienkoch ruží,
iba po Tebe
moje srdce túži.
Si pre mňa slnko či jasná hviezda,
ver, že sa mi to všetko len nezdá.
Si pre mňa vzduch bez ktorého
nemôžem žiť,
Tvojich krásnych očí sa neviem nabažiť.
Si niekto, koho moje srdce potrebuje,
si Tá, ktorá moje očí láskou
zaslepuje.
Si ako kométa letiaca dráhou,
si vo mne ukrytou energiou vzácnou.
Si nekonečná túžba vo mne skrytá,
si moja
láska do srdca vrytá.
Si mojou múzou v týchto básniach,
si mojím svetom plným nástrah.
Si niekto koho potrebujem pri sebe
mať,
tak ma prosím nikdy neprestaň MILOVAŤ!
Na stole ostal tvoj
hrnček nedopitej kávy.
Robievam ti ju
každé
ráno.
Ticho. Len ja a tá káva
na stole, nesedávame
často za ním spolu.
Odchádzaš, za prácou,
za ŇOU.
Nie, už na ňu
nežiarlim, zvykla som.
Odchádzaš...a s tebou
aj moje city, čo ostali
po rokoch. Samota...?
Nie...dva
hlásky nedávajú
jej šancu.
Šancu má len smútok.
Peniaze...hej...treba ich.
Však strácaš ma.
Či vari to ešte
nevieš?
Ťažko k sebe nachádzame
cestu.
Dnes dala som dole
z prsta môj sľub,
ach Bože, zmiluj sa.
Však nastal
zmier.
Na ako dlho?
Dokedy takto ťahať
káru?
Ideme ďalej, spolu
však predsa každý osve.
Kiežby si čítal
tieto riadky.
Hm, asi nie. Radšej nie.
Aj tak je už neskoro.
Neviem, nedokážem ťa
už ľúbiť.
Odpusť.
Zobudil ťa hlad.
Hlad po nehe.
Rukou ma hľadáš,
som predsa tak blízko.
Dotyk...čakáš na moje áno.
A v
duchu prosíš všetkých
anjelov, nech som ti blízkou.
Tak ako aj včera.
Nechápeš moje nie.
Hneď vráska ti skalí
čelo.
A ťažký vzdych,
čo príde vzápätí mi odpovie.
Sme spolu takmer
dve desaťročia.
Naučení kráčať na
povel.
Ja viem, nie sú nemé
moje výčitky.
A ani tvoje štipance.
Asi to tak má byť.
Láska je vraj večná.
Končí deň a pomaly strieda ho noc,
všade je tma, má teraz nad všetkým moc.
Ležím v tráve a pozerám do hviezd,
mesiac jasne žiari, srdce má čo niesť.
Rozmýšľam a upieram zrak do temnôt
O nás dvoch. Noc je ten žiarivý klenot.
Bájne
hviezdy vysielajú ku mne kmit,
keby mi tak mohli želanie splniť.
Myšlienky sú odo mňa na tisíc míľ,
sú pri Tebe. Najviac zo
všetkých tých chvíľ.
Celý čas blúdia po cestách za Tebou,
necítim už ani pevnú zem pod sebou.
V čulej noci, keď všetko
tíško šumí,
iba výčitku počuť ako zuní.
Malá bytosť vo vnútri búši do duše,
do nej vyrýva, slová lásky
píše.
Tak, ako ubíja ma, keď nie si pri mne,
stále myslím len na Teba neoblomne,
Myslím na to, že raz budeme spolu...
pretože...
TY
hráš v mojom živote obrovskú rolu.