Bola raz jedna trieda,
v tej triede bola krieda,
tá krieda bola biela
a bolo jej dosť veľa....
Poznáte
túto básničku,
ňou morí si svoju hlavičku,
Elenka, dievča prváča,
a veľká slza stránku zmáča.
Bola raz jedna trieda,
v tej triede bola bieda,
tá bieda bola preto,
že dali ju k bielym deťom.
Keď vlani do škôlky chodila,
nič takého
nepocítila.
Tam boli všetci rovní,
či boli bieli a či čierni.
Spolu sa vedno hrávali
a detské pestvá stvárali,
nehľadel
nikto, kto je rómka
a akej farby je jej mamka.
No prišlo veľké sťahovanie
a nové mesto prinieslo sklamanie.
Deti Elenku
neprijali
a veľmi sa jej vysmievali.
Bola raz jedna trieda,
v tej triede bola bieda.
V kúte vzlyká malé dievčatko,
nájde ju
tam učiteľka zakrátko.
Zbadala hlava učená,
že tu sa niečo zle koná.
Pritúlila si dievčičku
a pustila túto
pesničku:
„Na svete je mnoho ľudí,
riava ľudská zemou blúdi.
Na zemi je viacej rás
a preto je svet plný
krás.
Nezáleží na rase človeka,
ale na tom, čo mu dušou preteká,
či má myšlienky čisté a dobré
a jeho činy sú pre
ľudí vhodné.“
Počúvajú deti múdre slová
a v duši sa im prameň zbieha,
z prameňa potok, potom rieka,
pochopili všetci, že
aj Elenka je dieťa.
Bola raz jedna trieda,
V tej triede bola krieda.
Krieda biela a Elenka tmavá,
má tam už deti s ktorými sa
hráva.