Slovensko- srdce
Európy,
to srdce bije, búši.
Žije si život spletitý
a národ môj to tuší.
Slovensko, kraj môj rodný,
od Tatier k
Dunaju.
Slováci rodu verní,
príbeh tu spriadajú.
Oddávna žil tu národ,
pracovitý a skromný,
nehľadal krivdy
zarod,
národ môj bohabojný.
Ten národ držal spolu,
jak Svätoplukove prúty,
raz bol hore a raz dolu
a život býval aj
krutý.
Budoval rodné obce
so svojráznym koloritom.
Čičmany či Vlkolínec
sú dnes naším diamantom.
Východnou znejú
piesne,
z čias prastarých materí,
a mnohým zaženú tiesne
a srdce sa im otvorí .
Žijú tu aj národnosti ,
Rusíni, Česi a
Maďari,
no všetci túžia po radosti
a veria, že sa im to podarí.
Nálada občas vznikne rôzna,
podnecovaná často aj
politikmi,
taká je kauza Malinová
a iné umelo nafúknuté konflikty.
Veď sú to len krikľúni,
čo veľa kričia,
no my sme
iní,
naše srdcia o inom blčia.
Sme súčasť veľkej Európy,
kde žije veľa národov,
to múdry človek pochopí
a nežije
život náhodou.
Ži a nechaj žiť,
to múdrosť stará vraví.
Nikoho nesmieš biť
aj keď je ešte malý.
Biely a či
čierny,
veľký a či malý,
všetci sme si rovní,
hoc sme rôznych tvári .
Z veľkých stávajú sa malí
a malí hýbu
dejinami.
V tom kolobehu riavy,
život sa nezastaví.
Chvíľu si hore
a potom dlho dolu,
najskôr si sám
a potom ste
spolu.
Chudobný a či bohatý,
všetko sa raz obráti.
To čas dejín letí
a mieša svoje deti.
V Európe žime vedno,
ako v
matkinom objatí
a dúfajme všetci v jedno,
že dobrý čas sa navráti.