Hádanka (láska)
Hádanka
Ešte jednu hádanku chcem Ti dať,
moja krásna Pani,
možno tú najťažšiu, bo neviem ju slovami
popísať.
Vraj je sloboda,
sloboda byť skutočný, to je prijímať, ale i seba dať.
Sloboda byť
sám sebou v tom druhom
a pritom sa spolu nehádať.
Vraj je čistota.
Pravda to bude, lebo čo už
čistejšie je, ako keď prevtelí sa do slzy.
To ani výberca daní dokazovať nemusí.
Tiež aj dôvera je,
áno, veď tí čo ju vlastnia
majú sa navzájom ako na dlani.
A vôbec im to nevadí vo vzájomnom poznaní.
A že je radosť, šťastie, o tom pochybovať netreba.
Veď milovanú bytosť držať v náručí
je viac ako nebies
veleba.
Aj záväzok je, aj keď putá nie sú potrebné.
Stačí pohľad, stačí chvenie, stačí sladký
výdych
A „ona“ povie pochybnostiam svoje rázne: NIE!
Je rozhovorom dvoch bytí, dvoch sŕdc, dvoch duší,
dvoch tiel,
rozhovorom, ktorý nie je monotónny, tichý i búrlivý býva.
No výsledkom je, že medzi JA a TY nie je
rozdiel.
A telo v tele, duša v duši večne prebýva.
Že kúzlo je o tom niet pochyby.
Že dáva sa
nám niekedy i tam, kde by možno nemala.
Áno, i taká býva.
No hoď prvý kameňom, kto si bez viny.
Hmmm, áno, je záhada,
Veď aj spieva sa, kde ťa ľudia berú...
Nesnaž sa to pochopiť, otvor jej dvere a za
nimi...
Rajská záhrada.
A to, čo ti dá, to čo dostaneš,
ti žiadne sily sveta, žiadne trápenia a
bolesti
nikdy nezoberú.
Dlhá hádanka, moja krásna Pani,
a pritom taká ľahká.
Nemusel
som sypať toľko písmen za báseň.
Lebo ani smrť, ba život ani
na ňu nemajú, bez nej nič nie sú.
Lebo krajšia
je ako najkrásnejší sen.
Šťastní sú tí, ktorí ju v sebe jeden druhému prinesú...
Tak čo, vieš už
vyriešiť tú záhadu?
Viem že vieš. Usmievaš sa...
Tak sa poďme po Ňu postaviť do
radu.
Odpoveď: láska
Zones.sk – Zóny pre každého študenta