Nedá sa mi na ňu zabudnúť,
čas vie rýchlo pobudnúť,
každá fotka, každá
spomienka,
do očí mi vbehne malá iskierka.
Prečo si to robím? poviem si,
odpoveď hľadám-všade si,
už všade vidím tvoju
tvár,
pripadám si ako somár.
Stále plačem,
do priepasti sám sa hádžem,
je mi to tak ľúto,
keď vidím ako padá naše
puto.
Som v strese myslím si,
čaj na to zrobím si,
buchnem sa po lebre,
a zas to vo mne vädne.
Keď na teba
pomyslím,
hneď s úsmevom falošným,
kiež by mi to bolo jedno,
veď ty a ja,mohli sme byť jedno.
Možno trochu preháňam,
no
iba slzy doháňam,
ja ešte nič neľutujem,
stále chyby opakujem.