Čo to, čo to, čo sa to deje?
Slniečko sa na nás smeje.
Snežienky rozkvitli,
vtáci sa smejú,
mušky si na slnku
krídelká hrejú.
Na jar kvitnú kvety krásne,
dúhové i inakšie.
Vidím tam i fialku,
veľmi peknú, veľmi zlatú.
Mám maličkú lienku v dlani,
chce mi niečo šepnúť vari?
Asi to, že je JAR sa blíži,
slniečko si cestu kríži so
zimou.
Marec, apríl, máj,
tie má každý rád.
Fialôčka lístkom máva,
kvietočkami vôňu dáva.
Na slniečku sedáva,
buď mu večná sláva.
Posledný sneh už sa topí,
slniečko viac ohrieva,
nezostanú ani stopy,
to je ale nádhera!
Príroda sa zobúdza,
všetko krásne kvitne,
snežienka je prvý kvet,
čo nám náladu zdvihne.
Končí zima, ide
jar,
slnko pekne svieti,
na lúku hneď vytiahnu
zvieratká i deti.
Malé, biele
snežienky
privolali jar:
,,Poď, slniečko, na obzor,
pohlaď našu tvár.“
Pohladilo slniečko prvé jarné kvietky,
zazvonili hlavičkami,
vonku sú už všetky.
Slniečko zlaté, slniečko žlté,
krásne si,
krásne!
Za hory, za lesy vidieť je
aké si krásne.
Svieť nám tak stále ako dnes,
ožiar nám tak celý
svet.
Po zime zas prišla jar,
slnko už má teplú tvár.
Budú kvety,
zvieratká,
vstáva spiaca záhradka.
Na jar, keď sa stopia ľady,
vetrík zimu odnesie.
Vtáčiky nám začnú spievať,
slnko úsmev prinesie.
Ide malé kuriatko
pozrieť sa na
lúčku:
,,Podaj mi, ty , slniečko,
podaj mi, ty, rúčku!
S kvetinkami poď sa hrať,
jarné tance tancovať.“
Kedy príde už tá jar?
Čakáme ju ako dar.
Keď zakvitnú lúky, polia,
všetko tak
prekrásne vonia.
Včielky, vtáky lietajú,
všetci usilovne pracujú.
Slniečko už pekne svieti,
poďte sa hrať už von,
deti!
Posledný sneh už sa topí,
slniečko viac ohrieva,
nezostanú ani
stopy,
to je ale nádhera!
Príroda sa zobúdza,
všetko krásne kvitne,
snežienka je prvý kvet,
čo nám náladu
zdvihne.