Letelo hovno ponad
školu,
padlo rovno pred zborovňu.
Náš fyzikár veľkým skokom,
skúma to hovno mikroskopom.
Chemičkárka uvažuje,
s čím to
hovno reaguje.
Zemepisár k mape beží,
kde to hovno asi leží.
A náš slávny dejepisár,
do dejín hneď by ho
písal.
Slovenčinár sa raduje,
že to hovno vyskloňuje.
Pre telocvikára to istá vec,
bude z neho športovec.
Matikár je
veľký znalec,
strčí doňho celý palec.
A riaditeľ? Hneď sa priznal,
že to hovno včera vysral.
Dostal som dnes v škole zasa
maľované veľké prasa.
No – nemal som zošit čistý,
ba chýbali v
ňom aj listy –
tie s domácou úlohou.
Kto by robil úlohy,
ktorý žiačik úbohý,
keď slniečko teplé volá
na ihrisko, do
hory?
Keby slnko povedalo
našej pani učiteľke,
aby aspoň nabudúce
nedala mi také veľké!
Kvapká kvapka len sa leje,
kvapôčka sa na nás smeje.
Poštekli nás na líčka,
naša vzácna
vodička.
Aj keď padá z neba,
chrániť nám ju treba.
Jedna žltá
húsenička
túžila byť kaderníčka.
Nemala však nožničky,
schovala sa pod kríčky.
Hojda, hojda, hojda,
spadla mačka z pojda,
spadla na kolače,
teraz doma plače,
nebolo jej dosť,
preto jej
dali kosť.
Skáče havko na dvore,
mačička spí v komore.
Havko robí
hav hav hav
a mačička mňau mňau mňau.
Kom, kom, kominár,
kedy si sa
umýval,
včera večer v sobotu,
keď som nemal robotu.
Ťap, ťap,
ťapušky,
išli mačky na hrušky,
popadali do blata,
doma bude výplata.
Aleši Valeši,
máš blešku na pleši!
To není blecha,
leč velká veš.
Kotě chytá klubíčko,
jde mu to jen maličko,
uč se moje koťátko,
myšku chytíš za krátko.
Povídám, povídám pohádku,
že pes přeskočil hromádku.
Povídám,
povídám druhou,
že teče voda struhou.
Paci paci pacičky,
to jsou
moje ručičky.
Ťapy ťapy ťapičky,
to jsou moje nožičky.
Príď
Mikuláš trošíčka,
dám ti pusu na líčka.
Poťahám ti dlhú bradu,
pošuškám ti malú radu.
Máme doma jedličku,
na jedličke hviezdičku.
Hviezdička sa ligoce,
už sú zase Vianoce.
Spadla vločka maličká,
studená je trošička.
Čo by sme sa zimy
báli?
Hneď si dáme čižmy, šály.
Volá vločku vločka,
nech vraj
na ňu počká,
že nevie kam padá,
má zavreté očká.
Jedná tečka,
druhá tečka,
Vítek čeká na dědečka.
Třetí, čtvrtá, pátá, leť,
beruško zlatá.
Paci, paci pacičky,
táta koupil botičky,
a maminka pásek
za myší ocásek.
Povídám, povídám třetí,
že na peci spaly děti.
A když se vyspaly,
po kusu chleba dostaly.
Šiel Janíčko cez strnisko,
ženie húsky na pastvisko,
aj veľkého
barana,
bude ich pásť do rána.
Bzučia včielky
v úbočí.
Nik ich
bzučať
neučí.
Len si bzučia,
stále bzučia,
letia kvietkom
do náručia.
Zletel bocian v našom poli,
spravil hniezdo na topoli,
jak ho pláta, tak ho pláta
pre maličké bociančatá.
Ďobe ďateľ do kôry,
červíček mu hovorí,
neďob ďateľ do
kôry,
vyďobeš tam otvory.
Veverička vrtká, pozdravila krtka,
Dobré
ráno, dobrý deň,
sníval sa mi krásny sen,
že som našla pod strechou,
vrece plné orechov.
Anička maličká,
poď si ku mne hopkať,
kúpim ti čižmičky,
čo ti budú klopkať.
Spadla hruška zelená,
Rozbila si kolená,
Teraz plače na zemi,
Dobré
liečky dajte mi.
Ty si hruška nezbedník,
Nepomôže ti už nik.
Veď si dobre vedela,
Že si ešte nezrelá.
Ježo, ježo, ježatý,
čo ti treba na šaty?
Mne sú treba iba ihly,
aby
ste sa na nich pichli!
Už sme v lese, tu sú stromy.
Tu je jeden a tu
druhý.
Vetrík kýve vetvami,
vtáčik letí nad nami.
Malý zajko hopká v lese,
veverička orech nesie.
Medvedík sa
prevaľuje,
ku spánku sa pripravuje.