Vlas – Mikuláš Kováč

Vlas – Mikuláš Kováč

Posadil sa za stôl,
tak ako si sadá
hladný človek.

Nabral si polievky do taniera,
tak ako sa polievka naberá.

Naraz
vytiahol z taniera
vlas,
vyblednutý vlas.

Pozrel na ňu,
zamračil sa
a chcel povedať niečo,
niečo, čo sa hovorí,
keď nájdeme vlas.

Hodinky naspäť tikali:
tak-tik,
tak-tik

a on sa díval na ňu,
jak stojí pri stole
so sklonenou hlavou.

Hodiny naspäť tikali:
tak-tik,
tak-tik
a on sa díval na vlas,
na tenučkú
striebornú nitku,
učupenú v dlani.

Vyhladil ju palcom,
omotal si ju okolo prsta

a povedal niečo iné,
niečo úplne iné,
také, čo sa nehovorí,
keď nájdeme vlas.

A ona
vybehla do predizby
a do uzlíčka uviazala
svoju šťastnú hlavu.

Hodiny dopredu tikali:
tik-tak,
tik-tak.