Okuliare – Krista Bendová

Okuliare – Krista Bendová

Stojí škola. V škole trieda.
V triede čierna tabuľa.
pri tabuli odpovedá
žiačik Ďurko Machuľa.

Strašlivo sa Ďurko trápi:
na tabuli visia mapy,
na tých mapách celý svet.
V svete plno štátov, morí,
v štátoch mestá, rieky, hory,
všetko drobné ani smeť.

„Ukáž, Juraj Machuľa,
kde je stredozemné more!“

Žiačik okom zagúľa,
kuká dole, kuká hore,
ale mapa, neprajník,
neukáže, nepošepká.

Stojí žiačik bezbranný
ani premoknutá sliepka.

„Ukáž, Juraj Machuľa,
kde je asi horstvo Ural!“

Žiačik okom zagúľa –
na mape je horstiev fúra,
a ten Ural, jajbože,
nijako nájsť nemôže.

„Povedz, Juraj Machuľa,
čože sa to robí s tebou?“

Žiačik rýchlo zagúľa
očkom belasým sťa nebo,
potom povie, klopiac zraky:
„Ja som, prosím, od večera,
od samého večera,
voľajako krátkozraký.“

Zasmútila celá trieda:
„Už je s tebou, Ďurko, beda,
takto rýchlo stratiť zrak!“

Vzdychne Ďurko: „Už je tak ...“

Súdruh učiteľ však vraví:
„Vyliečim ho! Bude zdravý!
Poznám lieky dobré, staré.
jedna päťka, ako viem,
najlepšie sú okuliare.“

Z knižky žiackej päťka žmúra.
Pekná nie je ani mak.

Ale nič sa robiť nedá.

O týždeň však híka trieda:
vie nájsť Ďurko more, Ural,
skrátka – vrátil sa mu zrak.

Báseň Okuliare je z knihy Bola raz jedna trieda. 8. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1985. 58 s. Okuliare. S. 16–19.