Iba oči – Ján Smrek

Iba oči – Ján Smrek

Dve oči moje – vy ste samá hra.
Stačili ste len jedno pre obra,
pre Kyklopa, čo býval na ostrove,
ale ňa osud vyslal sem,
v kamenné mesto oceľové,
kde nemám kompasu nad oči svoje.

Sedia mi v tvári, holubice moje,
hotové vždycky v neúnavný let.
Môj Bože, čo si stvoril tento svet,
slovíčko lásky prijmi za tú krásu,
ešte väčšie lásky vyznanie
za to, žes´dal nám zrak a poznanie:
tak iste si nás stvoril svojmu ku obrazu.

Oj, oči mať, čo mocne vidieť vedia,
a srdce mať, čo navrie ako šiška,
keď sa ho iné oči dotknú:
tak sa dá o živote písať krásna knižka!