Hodina matematiky – Tomáš Janovic

Raz na jednom malom dvore
žilo desať sviniek.
A tie svinky boli veľké
ako desať skriniek.

Jedna svinka myslela si,
že je dáky vševed.
Opraviť chce tatramatku,
už je sviniek deväť.

Tej deviatej povedal raz
ujo s nožom: „Poď sem!“
Hlúpa svinka poslúchla ho.
Už je sviniek osem.

Ôsma stojí pri potoku.
Bosá prešla cezeň.
Zápal pľúc ju čakal doma.
Už je sviniek sedem.

Siedma svinka aj so šiestou
nie sú nikdy sýte.
Navzájom sa teda zjedli
rovno pri koryte.

Piata svinka vo dne v noci
hrala na klavíri.
Na hlavu jej veko spadlo.
Už sú svinky štyri.

Štvrtá svinka závidela
viac, ako sa patrí.
Pukla zlosťou. Počet sviniek
zmenšil sa hneď na tri.

Tretia svinka dvíhala vždy
tie najťažšie činky.
Prepadla sa do pivnice.
Už sú len dve svinky.

Predposledná svinka bola
veľmi neposedná.
Rozbehla sa rovno pod vlak.
Zostala len jedna.

Tá sa o tých tragédiách
zavčas dopočula,
tak si dáva dobrý pozor
a je dodnes čulá.

Spokojne sa díva na svet.
Má ružové líčka.
Prežije aj nás, veď je to
svinka — pokladnička.

Z knihy Kto sa nehrá, z kola von!, Mladé letá 1986

Zones.sk – Najväčší študentský portál