Na čiernom kabáte
mám biele čiary.
Ranveje určené
pavúčím
aeronautom.
Odletieť po vetre
nie vždy sa im darí.
Letenky prepadli.
Zajtra to skúsia zas
alebo
pôjdu autom.
,,Dnes vám
nič neletí?“
Ujmem sa obetí.
Chrbtom sa točíme
letisku i mestu.
,,Chceli sme spoznávať
slovenské babie
leto.“
Vezmem ich do parku.
Skrátime si cestu
prehliadkou,
ešte pred odletom.
,,Dovoľte ponúknuť
vám naše
služby,“
hrám sa na delegáta.
,,Klientom plníme
aj tajné túžby.“
„Ó, slečna,
vy ste taká zlatá!
Hoci,
čo
také môžete
ponúknuť nám v noci?“
„Čaká nás tajomný
genius loci:
Park s atmosférou hustou!
A ešte show
laserová.
Stavím sa, že po tom zážitku
obliznete si
všetkých osem prstov!
A to
doslova!
Nechytať!
Nefotiť!
Pozor!
Neopierajte sa nám tu,
prosím, o kôru!
Je jednou z chránených.
Ukážka zvykov
a
miestneho folklóru
bude vám nakoniec
premietnutá do ceny.
Vodím voj krížom-kráž.
Nad hlavou kýva im
smerodajná
ruka.
,,Postupujeme,
postupujeme
tam ďalej!
Tu alej.
Tam lúka.
Tu fúka!
Križiaky, plachtárky, pradiarky,
strehúne,
milá pavúčia omladina,
držte sa pekne bieleho špagátu.
Ak vás tu odveje,
bude to len a len vaša vina!
...ešte
vám ukážem,
kým sa nám zošerí...“
Obzerám sa trochu neisto
a vlastným očiam neverím!
Niekto mi z prehliadky
ukradol
turistov!
Hľa, tam sú!
Vysoko!
V éteri!
,,Dovi, dopo!“ kričia zhora.
,,Chytili sme last minuty!
Ten váš výklad, milá
slečna,
je nám už tiež ukradnutýýý!“
Zakývam im.
Čo mám robiť?
Náš zákazník, je náš pán!
Po sezóne pripravím
si
kvalitnejší biznis plán.
Len reklama malilinká!
Na záver.
„To sa vám to pekne lieta,
keď sa pre vás
obnovila
pravidelná stála linka
Ultra best babieho leta!
Zdraví CK AHASVER -
„Pavúky – do celého sveta!“
,,Tomu
ver!“