Za svoj kratší koniec
školský rok už chvíľku ťahá.
Kam pôjdeme na výlet,
každý z
triedy zatiaľ váha.
Triedna stavia na klasiku,
osvedčené tipy:
plavba loďou, hrady, zámky,
turistika, bazény...
Z ponuky
však spolužiaci
nie sú veľmi nadšení.
Je nás tridsať,
nájsť kompromis
to je riadna výzva.
V nárokoch nás
tínedžerov
málokto sa vyzná.
Diskusia k jeho trase
je už otvorená.
Každý rok má u nás v triede
vždy rovnaký
scenár.
Hádka, krik a slovná bitka
o chvíľu tiež vypuknú,
lebo každá z dievčat má vraj
už horúčku
nákupnú.
Šminky, šortky, croptopy,
celý outfit dokopy.
Investovať do bikín,
aby v lete boli „in“.
Chalani zas nové
hry
v počítačoch chceli by.
„Treba ísť do veľkomesta,
prinajhoršom Bratislava.
Tam sa stále niečo deje,
ďalší
nákupák sa stavia.“
„Pokojne aj iné mesto,
čo má zóny nákupné.
Do butikov každé z dievčat
iste rado
nakukne.“
„Nám chalanom stačia shopy
s najnovšími hrami.
Dáke eurá na novinky
iste tatko dá mi.“
Triedna iba hlavou
kýva,
smútok ale neskryje.
„Triedny výlet po obchodoch?!
Prosím vás, to aký
je?!“
„Najsamlepšííí!“
„Bomba!“
„Super!“
„Taký nemá chyby!“
„Iste niekde do prírody
chalani a ani
baby
z našej triedy
nechceli by...“
Povzdychne si triedna sťažka,
nájsť kompromis – vec je ťažká.
„Uzavrime
dohodu:
najskôr hrad a potom obchod.
Zajtra ráno pred školou
sedem tridsať bude odchod.“
Nedbáme, tak bude hrad.
Omrkneme
starú búdu.
Veď behanie po obchodoch
vynahradí nám tú nudu.
Sotva sme sa posilnili
v autobuse pred cestou,
zastavil nám ujo
šofér
v prvej obci za mestom.
Nad ňou v kopci zrúcanina
štrbavo sa cerí.
Že to triedna myslí vážne,
nikto z nás
neverí.
„Pekne šup, šup, ľahká túra,
jeden hrad a potom obchod.
Zoraďte sa do dvojstupu
a ideme.
Pochodom
vchod!“
Neklamala naša triedna,
čo sľúbila, dodržala.
No oproti predstavám však
nebola to zmena malá.
Pre nákupných
maniakov
bol ten výlet trochu iný.
Na nákup im poslúžili
iba miestne potraviny...