Sprvoti sa len tak vkradne
pohrať sa v cudzej posteli.
Končeky prstov pošteklí,
vyskúša dotyky kradmé.
Neskôr už nešteklí, odrazu dusí.
Gniavi a dlávi, tisne sa ďalej.
Boľavo hryzie, hlbšie a stále –
mieni sa nečujne
prehrýzť až k duši.
Napokon ozve sa zvon ako na poplach.
Ako len – ach, ako – zostať stáť na nohách?
Bim bam bom, bim
bam bom…
Prestaň sval šialený!
Zrazený na zemi
v putách sa zmieta ston…