Ach, koľko lásky v človeku drieme!
Zavretá živorí, predsa však žije,
ochotná zomrieť bárs pre čosi
živé.
No srdce váha, ostáva nemé.
Bojí sa otvoriť, vypustiť city von.
Čo keď sa dočkajú ticha a sklamania,
slov, čo
ich odmietnu, naveky porania?
Radšej ich odsúdi navždy byť väzňom v ňom.
Ach, koľko lásky kolo nás drieme!
A koľko duší
hľadá ju denne…