Očista

Očista

Ostarol zase deň.
Len zvuky krokov krájajú ticho.
A zopár tónov klavíra…

Ach, myšlienky!
Zovreté v hrsti
vlečú sa so mnou sťa batoh.
Neradno obzrieť sa,
už tlčú do chrbta.

Nech si len tlčú!
Nie som ja žena Lótova!

Zakopnem o smútok,
pod nohy pletie sa.
Potichu, po kúskoch.

Aj husle plačú,
tam kdesi, v diali.
Ich nežné vibrato v náruč ma pritúli.
Napokon pretne ma
skrz-naskrz.

Zahodím zdrap smútku,
myšlienky pochovám.
Do tmy ich ponorím.

A zrazu čistá som.
Čistá a ľahká.
Ach, aká ľahká!

Ostarol zase deň.
Len moje kroky krájajú ticho.
A zopár tónov klavíra.
Cítim ich objatie…