Znovuzrodenie

Znovuzrodenie

Slnko dokáže robiť zázraky. Vie rozohnať aj tie najčernejšie chmáry na duši človeka. Svoju „prácu“ začína hneď zrána. Najprv zvedavo vykukne ponad obzor a potom – potom sa usmeje.

Na steblá sadne si,
rosou sa napojí.
S kvetmi sa privíta,
potíšku, v pokoji.

V tráve sa poihrá,
potokom zaiskrí,
s vetvami pohojdá,
pogúľa po lístí.

Na nebi dúhu hneď
po búrke rozleje,
a zrazu na duši
ľahko je, dobre je.

Do srdca votká mi
zlatisté pradienka.
Smútok sa vytratí,
odletí neviem kam.

Zažmurkám na slnce,
šťastne sa usmejem.
Ďakujem nebesám,
za návrat nádeje…