pre smútok zrodená
duší čo zblúdia
nemé sú košíky
osudov z prútia
bolesť je priťažká
vlastná i cudzia
k zemi sa vždy klonia
stromy aj ľudia
zármutok pocestných
lymfou už prúdi
kto si však
povšimne
tlkot v jej hrudi…
*
bolesť je priťažká
vlastná i cudzia
k zemi sa sklonila
ach kde ste ľudia