bol ako pavúk čo striehne na svoju obeť
nenápadne
v kúte života čakal a spriadal si svoje siete
trpezlivo
vedel že raz ju dostane
… raz…
schúlená do seba
slabá a bezbranná
do duše uzamkla klenoty žitia
svojho
schovala pred ním kľúč
ach aká zviazaná
slabá a bezmocná
ustatá zlomená
ostala zrazu
vetrisko strachu
kmáše ňou
vytrvalo
… raz…
vždy sa bála pavúkov