Povera

Povera 

Zastavím sa u nášho jazera,
myslím, že niečo na mňa zazerá.
O tomto mieste kolujú povesti,
Teodora ti to z gule vyveští,
poradí ti aj v láske, aj v živote,
no vráťme sa k príbehu o temnote.

Volá sa rôzne - zver, či muž z lesa,
či duša jeho dobrá je, to nevie sa.
Vzhľad dostal od prírody do vienku,
zo zoo ho pustili na podmienku.
Stotožníte sa s mojim názorom,
že lesné zvery straší svojim výzorom.

Never mi, no videl som ho raz v bučine,
dal by som si prepelicu na víne.
Že keď som hladný nie je mi do reči,
môj žalúdok poľahky ti dosvedčí.

Ten netvor živí sa len šušťákmi,
ak sa smeješ, tak prosím ťa never mi!
Dokážem ti to, mám nervy z olova,
skúsim ho vylákať z jeho brloha.
A už tu stojím na tráve,
v novej šušťákovej súprave.
Nevychádza, čakám tu dve hodiny,
šušťáky mu ostali ešte asi od zimy...

Ale ak ty ho zbadáš, jeho rohy,
vedz, že na plecia rýchlo vezmeš svoje nohy!
Preto si nelám nohy v kolese,
a nepotuluj sa v noci v šušťákoch po lese!