Raz si lopta povedala,
že odskočí ďaleko.
A veru, keď odskočila,
našla sa až za riekou.
Teda
našla...Nie tak presne.
Totižto ju hľadali,
keď si chlapci rozprávali,
žeby futbal zahrali.
Presnorili dvor i garáž,
pozreli i pod skriňu.
„Chceme zahrať futbal, ale
máme loptu jedinú,“
vraví Jožko smutným tónom,
Po lopte sa
zľahla zem.
„Pôjdem asi kúpiť novú,
tú starú už nenájdem.“
Počula to lopta v tráve,
kričí, ale nemá hlas.
Lopta totiž je vec nemá,
tak ostala samá zas.
Kúpil Jožko novú loptu:
„Hurá, futbal zahráme!“
A už chlapci k
nemú idú,
tváre známe, neznáme.
Hrajú dlho, snáď celý deň,
nová lopta funguje,
no i ona dobre skáče,
veď
tiež predsa z gumy je.
Raz ju Jožko silno kopol,
letela až poza plot,
skotúľala sa i ona
ďaleko až za potok.
Ide
Jožko rezko pre ňu,
pochytil ho veľký smiech,
pred ním ležia v tráve veľkej
také lopty rovno dve!
„Tu si moja
zatúlaná,“
zdvihol loptu stratenú.
A tak chlapci futbal hrali
s loptami na výmenu.
Napísala: Jana Barillová