Internetový domček (báseň vhodná na prednes)

Internetový domček (báseň vhodná na prednes)

Kde bolo, tam bolo, hlboko v lese
bol jeden zvláštny dom na zvláštnom mieste.
Vybral sa do hory Janko a Hanka
pohľadať jahody. Vraví im mamka:
„A dlho nebuďte , v lese je tmavo,
aj zvery číhajú za každou skalou.“

„Neboj sa, mamička“, Janko jej vraví,
„tam nie je internet a ten ma baví.“
Kráčajú po lese, jahody v mysli,
odrazu zbadali, že z cesty zišli.
„Bojím sa, Janíčko, už sa aj stmieva.
Ja, keď má veľký strach, chce sa mi spievať!“
„Neboj sa, Hanka, veď máš vo mne chlapa“,
vraví jej Janko a začne sa driapať
na vyšší strom v lese. „Vidím tam svetlo!
Vravím ti Hanka, že šťastie nás stretlo!“
Tak idú za svetlom, dom je tam veľký.
Zvláštny je. Na múroch má samé telky,
káble a antény, všetko tu svieti.
Satelit na streche ohúril deti.

„Pozri sa, parááda, aj wifi tu je!“,
Janko od radosti si poskakuje.
„Len poďte, detičky, stratili ste sa?
Pozerám cez okno. Idete z lesa?
Isto ste vyhladli, zapnem vám telku,
urobím hot-dogy, aj pizzu veľkú“,
láka ich dovnútra tetuška milá,
ktorá v tom domčeku oddávna žila.
„Tak to je paráda!“ deti sú šťastné.
Zabudli, na čo šli do lesa vlastne.

Od tohto stretnutia prešlo pár nocí.
A napriek dobrotám i telkám v moci
ich má tá teta zlá. V dome ich drží.
Púšťa im rozprávky. Už ich to mrzí.
Už nechcú internet, čo svetom letí.
Ani ten počítač nebaví deti.
Bruchá im narástli, veď iba jedli,
hýbať sa prestali, i v tvárach zbledli.
Tetka už kuje plán, čo spraví s nimi,
na chutné mäsíčko zbiera si sliny.

Doma sa rodičia boja o deti,
veď teraz mnoho zlých správ svetom letí.
„Ja už viac nevládzem,“ Janko tak vraví,
„ja chcem ísť opäť von pár krokov spraviť,“
hovorí Haničke, tá stále plače,
že nechce v dome byť a jesť koláče.
„Počúvaj, Hanička, včera som snoril,
kým tetka chrápala, našiel som mobil.

Skúsime zavolať núdzové číslo.
To musí stále ísť!“ hlavou mu blyslo.
A vážne, v podvečer, kým tetka spala,
Išiel ku komode, čo v izbe stála
a v prvej zásuvke bol mobil starý.
Zobral ho potichu s napätím v tvári.
Vyťukal 112: „Haló, tu Janko!
Príďte nás zachrániť! Aj s ockom, s mamkou!!“
Dohodol, čo treba, vysvetlil miesto
a nechal záchrancom časový priestor.
Za dve-tri hodiny počuje ľudí.
Tí stihli zaspatú tetušku vzbudiť.

„Buch-buch-buch! Otvorte ihneď tie dvere!“
sila sa v záchrancoch pri dome berie.
„Za všetko vďační sme!“ tešia sa deti.
A tetka z domčeka za mreže letí.
Poučku dostali Janko a Hanka,
dali sa technikou modernou zlákať.
Vážia si odteraz prírodu, ľudí.
Počítač, telka ich začali nudiť.
Sú opäť s rodičmi a je im krásne.
Končí sa tu príbeh o deťoch šťastne.

Autorka: Jana Barillová