Kráľovstvo kociek

Kráľovstvo kociek

Malá kráľovná a jej brat kráľ
krajine kociek kraľoval.
Kociek oni kopu mali,
z kociek všetko vystavali:

Z kociek izba každá bola,
z kociek boli nôžky stola,
skrine, ba aj stoličky
pre veľkých i maličkých.
Z kociek boli v domoch stierky,
v školách pani učiteľky,
a aj pani riaditeľka
bola jedna kocka veľká.

Z kociek všetky autá mali,
kockato tak cestovali.
Kocky boli ako tráva,
z kociek bolo telo, hlava,
ruky, nohy všetkých ľudí.
S kockami sa preto nudiť
nikdy nikdy nemuseli.
Každý deň bol proste skvelý.
No raz sa však čosi stalo,
čo zmenilo život kráľov.

Návšteva tu zrazu bola,
plazila sa vôkol stola,
a malými päsťami
zatočila s kockami.
Čo schytila, rozmlátila,
ani stavba neprežila.
Keď to zočil kráľ a sestra,
čo stavali podľa predstáv
bolo všetko navždy v keli.
Od úžasu nevedeli
ani slovo povedať.

„Nemalo sa toto stať,“
vraví sestra a už fňuká.
Keď kráľ vidí taký úkaz,
berie kocky, mesto stavia.
Kým to všetko neopravia,
je aj polnoc, spať už musia.
Už viac nikdy nedopustia,
aby mesto niekto zničil,
z akýchkoľvek možných príčin.
Na druhý deň ktosi volá:
„Janka, Ferko, príde Nora,
vaša malá sesternička!
Preveďte ju po izbičkách!“
hlási mama z kuchyne,
varí kráľom povinne.

„Juj, pre pána, je tu znova,
ničiteľka kociek Nora!
Zatvárajme rýchlo izby,
aby stavby nepomizli,“
vraví Janka, sestra Fera,
a hneď letí s kľúčom k dverám.
Zachránili svoje diela,
a nálada opäť skvelá
v kráľovstve u kráľov býva.
S fantáziou môžu hýbať
svojim svetom kociek milým.
A tak ďalej šťastne žili.