Pokazil sa starý mobil.
„Čo ja budem teraz robiť?
Ako sa ja – no smola –
teraz ľudom
dovolám?“
húta Jožko Pletko malý,
nad vecami, čo sa stali.
Obracia ten telefón,
čo nevydá ani tón.
Opravár len rukou
mávne:
„Opraviť ho? To je márne!
Ten už, milý Jožinko,
dávno nie je novinkou.
Kúp si radšej niečo nové,
moderné a
pohotové,
čo ti bude fungovať.“
„A ten starý? Kam ho dať?“
pýta sa so smútkom v oku,
Jožko Pletko trochu v
šoku.
„Ten starý daj do zberu,
vedia, čo s tým. Tak veru.“
A Jožko dnes rezko kráča,
nový mobil v ruke stláča.
A už
volá Evičke,
Zuzke, Majke, Táničke.
Bez mobilov sme dnes v keli.
Kedysi však nevedeli,
čo je mobil, čo je telka.
Ale zato,
pravda veľká,
ľudia sa viac stretávali,
pred očami známych mali.
Žilo sa im veselšie.
To dnes chýba. Pravda?
Nie?
Z knihy Pood trnkovým kríkom, autorka si knihu vydala vlastným nákladom, 2015