Ja alebo nikto...

Ja alebo nikto...

Našla mačka malú myšku,
mačatám ju nesie v pysku.
Myš sa hádže, trhá, myká,
nevedie to ale nikam.

"Pusť ma, prosím, mačka milá,
doma moje deti kvília.
Mám ja malé myšuliatka,
veď im bude chýbať matka!"

Zľutovala sa tá mačka,
žiť bez mamky, nie je hračka.
Myšku z pysku vypustila,
a tak sa s ňou rozlúčila:

"Choď myšička, k deťom skrátka,
buď im dobrá myšia matka."
Beží domov myška rezko,
deťom cestou hľadá mäsko.

Veľmi hladné isto budú,
aj jej cvrčky v brušku hudú!
Cestou nájde v tráve muchu.
"Mám večeru! Super! Juchú!"

Muška slzy utiera si:
"Skončili mi zlaté časy?
Prosím, myška, nechytaj ma.
Ja som predsa mušia mama.

Doma krkov hladných dvadsať,
na mne stojí všetka práca."
"A čože ja z toho mám?
Čo ja hladným deťom dám?"

Neľútostne schytí mušku,
večer už je myškám v brušku.
Zabudla už myška milá,
čo jej mačka urobila.

Že jej život darovala,
nad deťmi sa zľutovala.
Ľudia, tí sú takí istí.
Keď dokážu krízu zistiť,

zabudnú na svedomie...
Všetko mne a iným nie!