Sedí vrabec na strome,
od zimy ho trasie,
teší sa, že deti
mu
priniesli dnes šťastie...
Do kŕmidla vsypali
zopár zŕn a mak,
rád si na nich pochutí
v zime každý vták.
Sneží, sneží, z neba padá
mnoho vločiek bielučkých.
Mamka svoje dieťa hladí,
sneh mu
dáva do rúčky...
Perina je ľahká, biela,
ticho padá na lúky.
Natiahni dlaň, nechaj padať
zimnú krásu na ruky...
Jedna vločka, druhá vločka,
teta zima žmúri očká.
Sánky si hneď osedláme
a letíme k
starej mame.
Na dvore nás sniežik láka,
postavíme snehuliaka.
Starká ešte mrkvu dá
a snehuliak noštek má.
Poďme domov,
už sa zmráka,
lyžovačka zajtra čaká.
Unavená pani zima, zložila sa k spánku,
na
jej miesto nastúpila jar v sprievode vánku.
Privolala teplé slnko, lastovičky z diaľky,
rozhodila kvety na zem, pod kríčky
fialky.
Zaobliekla lesy, háje, vtákom dala noty,
slávik jej hneď pohotovo novú pieseň notí.
Tešíme sa, že si prišla, milá,
krásna pani,
teplo, radosť, doniesla si, vitaj medzi nami.
Keď je zima fúka
vetrík,
oblečiem si teplý svetrík.
Do nohavíc šup nožičky,
na nožičky hop čižmičky.
Ešte si dám kabátik,
taký veru
nemá nik.
Jój, ilavička deravá,
kde si čiapku nechala?
Na krk ešte šál si dám,
a ručičky kde schovám?
Jednu sem a druhú
tam,
rukavičky na ne dám.
Všetko hravo zvládnem sám.
Na kopci v trojici
hrajú sa
snehuliaci.
Ten najväčší ťahá sane,
vie vyskočiť rýchlo na ne.
Prostredný má nové lyže
a najmenší cencúľ
líže.
Malinké snehuliatko,
má ho ako lízatko!
Zima, zima tu je,
sniežik
poletuje.
Poletuje, pekne padá,
každé dieťa sánky hľadá.
Čižmy, bunda, rukavice,
nebojíme sa víchrice!
Na kopec sa
ponáhľame,
spúšťať dolu naše sane.
Potom, večer, upachtené,
skočíme do teplej vane.
Vypijeme čaju moc,
pod perinou,
dobrú noc.
Raz zvieratká ráno vstali,
preveľmi sa čudovali.
Stratila sa lúčka
zelená,
prikryla ju biela perina.
Čo budeme v zime jesť,
kto naplní krmelec.
Zvieratká už teraz vedia,
že pomôžu dobrí
ľudia.
Biela zima, veľké mrazy,
snehuliačik, či ťa mrazí?
Hoď si kabát na
seba.
Mne a zima? Ale ba!
Nič krajšieho pre mňa nieto,
zima, to je moje leto,
veľká zima, biely sneh,
sánkovačka, detský
smiech.
Snehuliak si prosí,
dva mrkvové nosy.
Vari chceš byť dvojnosý?
To sa
predsa nenosí.
Ale čo by, ale čo by,
budem tatko.
Jeden nos chcem do zásoby,
pre maličké snehuliatko.
Jedného dňa odvial vietor
pani
Jeseň kdesi svetom.
Na známosť tak všetkým dáva:
– Perinbaba práve vstáva!
Do práce sa rýchlo dala,
celý kraj hneď
cukrovala.
Mrazila a bielila,
deťom líčka farbila.
Báseň o zime č. 12
Na polia i do mesta prišla biela nevesta.
Biela závoj snehový spúšťa domom na hlavy.
Deti hľadia z okien von, sneh
zasypal každý dom.
Z kopy snehového cesta postavili strážcu mesta.
( Nakresli snehuliaka. )
Báseň o zime č. 13
Raz zvieratká ráno vstali, preveľmi sa čudovali.
Kdeže je lúčka zelená? Prikryla ju
biela perina.
Čo budeme v zime jesť, kto naplní krmelec?
Zvieratká už teraz vedia, že pomôžu dobrí ľudia.
Všetci to už veru vedia, svet sa odel do
páperia.
Šuchy – ruchy, šuchy – ruchy, berme sánky i kožuchy.
Ruky zdobia rukavičky, nožka šup – šup do čižmičky.
Na hlave
sa pýši čiapka, nezamrzne Janko, Katka.
Z troch gúľ svoje telo má,
celú zimu postáva.
Studený je ako ľad,
ide z neho mráz i chlad.
Pýši sa
len klobúkom,
rád má veľa gombíkov.
Miesto nosa mrkvička,
pod pazuchou metlička.
(Čo je to?)
Snehuliaci – vandrovníci niesli
čosi na palici.
Žeby gule snehové? Nie, lízanky ľadové.
Lížu ich a cmúľajú, na iné čas nemajú.
Pomôžu im detičky gúľať
ďalšie guličky.
Tri ľadové sýpky naplní sneh sypký.
Boli traja snehuliaci,
kamaráti vandrovníci.
Brodili sa v závejoch,
nariekali och – och –
och.
Postrácali metly, čiapky,
bol to výlet veľmi krátky.
Bez uhlíkov, bez nosa,
do sveta ísť nedá sa.
Zdobí mamka a aj detičky
upečené
medovníčky.
Už sa pýšia na jedličke,
hojdajú sa na vetvičke.
Na kopečku domček biely,
pri ňom stromček holý celý.
Všetky listy
pozhadzoval,
aby v zime oddychoval.
Smreky, jedle, borovice
ihiel majú na tisíce.
Zelené sú celú zimu,
biela nechce farbu
inú.
Starý dedko s veľkým
mechom
s Perinbabkou lieta svetom.
Chodí z dverí do dverí,
všetkým vrece otvorí.
Dáva dary do čižmičky.
Dobrým deťom –
čertíkom,
pridá zopár uhlíkov.
Raz v roku je iba náš,
Sype vločky na čiapôčky,
štedrý dedko Mikuláš.
Vianoce sú, keď sme spolu,
keď rodina sadá k
stolu.
Mamka, ocko, detičky,
dedkovia aj babičky.
Vianoce sú od Ježiška,
dal nám lásku do balíčka.
Bolo jej dosť. Dostal
každý.
Rozdelili ju raz a navždy.
Medzi ľudí, kvietočky,
zvieratká aj včeličky.
Kúsok lásky zo srdiečka
ukry aj ty do
balíčka.
V záhrade sa začína
zimná vtáčia hostina.
Do krmidla deti dali čo po dvore pozhrňali.
Na jar vtáčky na kríčku dajú deťom pesničku.
Hľadá Anka, hľadá Janík,
štvorec,
kruhy, trojuholník.
A ocko nás doma chváli,
že sú to už naši známi.
Na obrázok sa nám skryli,
aby sme ich vyfarbili.