Ustaraná vrana
Ustaraná vrana
Sedí vrana na konári
a sa veľmi čudne tvári.
Nikto nevie, čo jej je.
Je to starosť? Trápenie?
"Milá vrana, čo ti chýba?
Otázke sa nevyhýbaj!
Povedz rovno, čo ti je.
Máš starosti? Trápenie?"
Vrana s
pravdou vonku musí:
"Od včera ma čosi dusí
v hrde mojom boľavom.
Dajte tú vec zo mňa von!
Milá vrana, ťažká
rada.
Teraz sa vraj nepohádaš
s nikým vôkol. Veru tak.
Spokojný je každý vták.
Vrana vraví: Stvory milé,
sľubujem, od tejto chvíle
budem dobrá. Veď už som.
Len to dajte zo mňa von!"
Prišla ku nej sojka smelá,
takto sa
jej privravela:
"Vranka, tam je studnička,
choď sa chlípnuť trošička."
A jak vrana z vody srkla,
vec v jej hrdle
takto strkla.
Už je vrane dobre snáď,
veď začala rapotať.
Či spnila svoje sľuby?
Či vie vtákov vôkol ľúbiť?
To ja neviem. A ty vieš?
Skús, či vranu počuješ!