Osud stromčeka – Jana Barillová

Stojí sám. Hoc zima vládne,
odoláva vetru.
Sniežik bielym ľahkým perím
prikrýva mu vetvu.

Zastavili pri ňom sánky,
dedko berie pílku.
Zabolí ho pri nožičke,
srdce tlčie chvíľku.

Leží slabý na sánkach,
slza z vetvy steká.
Bol by zločin, keby takto
zabili človeka!!!

A či stromček nežije?
Nemá dušu v kmeni?
Prečo sa to myslenie
ľudí nepremení?

Teraz zdobí veľkú izbu,
deti vôkol šantia.
Hviezdy kladú na vetvičky
všetci – sestry, bratia.

Ale on už nežije,
len z hora sa díva.
Taký osud stromčeka
na Vianoce býva.

Zones.sk – Najväčší študentský portál