Jesenný list – Jana Barillová

Spadol ľahko zo stromu,
ukmásol ho vietor,
zaniesol do záhrady.
Kam? Iba on vie to.

Leží tíško, červená sa,
hanbí sa za prečin.
Z osiky, čo trasie lístim,
utiekol. A pred čím?

Samota ho teraz trápi,
suší jeho pery,
túžil by sa niečo napiť,
málokto mu verí.

Prišlo dažďu veľmi ľúto,
ovlažil mu telo,
sneh ho zľahka prikryl perím,
teraz mu je skvelo.

A kým príde po zime jar,
slnko sniežik zlízne,
stratí sa list sužovaný,
do nebíčka zmizne.

Z knihy Pod trnkovým kríkom

Zones.sk – Najväčší študentský portál