Desiata

Desiata

Jožko Novák, žiačik malý
raz si v škole nerozbalil
svoju chutnú desiatu.
Tak ju riadne odstatú

po dvoch týždňoch našiel v taške.
Začali mu chvíle ťažké.
Prišla na to jeho mamka:
„Proti tvojim rôznym známkam

niekedy už sily nemám.
No nájsť v taške krajec chleba,
čo je celý zelený,
to je prečin strelený.“

Jej monológ dlho trval:
„Toto nie je ale prvá
nezjedená desiata.
Na prstoch ich porátať

Neviem všetky za tie roky.
Nedostaneš ďalšiu, pokým
si ty v hlave uvedomíš,
čo zlé týmto ľudstvu robíš.

V Afrike sú deti hladné,
ich rodičia z toho na dne.
Ty máš všetko, čo len chceš.
Staraj sa, čo od dnes zješ!“

Jožo na to chvíľu myslel,
ba strúhal aj tváre kyslé.
No keď mama odišla,
hneď nad iným premýšľal.

Večer telka baví Joža.
Film o deťoch – kosť a koža
zaujme ho od začiatku.
Vidí dieťa, jeho matku,

ako žijú bez potravín.
Na druhý deň Jožo vraví:
„Mamka moja, máš ty pravdu.
Chlieb mi dávaš nie pre srandu,

ale aby som bol zdravý.
To je zmysel jedla pravý.“
Usmeje sa naňho mama,
vie, že jej syn nezaklamal.

„Pochopil ma, moje reči,“
v duchu sa dnes mama teší.
A naozaj, od dňa toho
zelený chlieb dostal zbohom.

Uvedomiť si nám treba,
že je ťažké žiť bez chleba,
bez vody i bez potravín.
Buďme vďační, že sme zdraví.