Svetlo číta z môjho riadku,
papier si to pamätá.
Rozpoviem vám poporiadku
jak šiel Fero
do sveta.
Vybral sa vám fešák Fero
do sveta. Vraj na skusy.
Od Košíc až po Žilinu
zažil plusy, mínusy.
Raz
vyskúšal kopať jamy,
alebo bol pekárom.
Ale nikde nechceli ho,
po týždni ho hnali von.
Bol už smutný, bez nádeje,
i slzu mal na kraji.
Ale zrazu, čo nečakal,
sa mu zázrak podaril.
Zbadal Jana, ako v lese
rúbe drevo
ostošesť.
"To vyskúšam!" povedal si.
Urobil tak. No a dnes?
Dnes má vlastné stolárstvo,
reže drevo, robí
skrine.
Z chudáka sa pán stal razom,
zabudol na chliev a svine.
Chodí pekne oblečený,
ženy chcú len jeho trón.
No a Fero? Strieda si ich,
veď pánom je teraz on.
"Milý pane!" poliš húta.
"Ukážte mi papiere!"
A už Fero drží putá,
to ho ozaj "dožere".
Fero, Fero! To sa smie?
Kradnúť drevo z lesa?
A tak Fero
zisťuje,
jak sa rýchlo klesá.
Sedí v base, štyri steny,
je mu smutno, chladno.
Tak dopadol na skusoch,
dostal sa
až na dno.
Aká z toho plynie múdrosť?
Seďte radšej doma,
aby ste raz nemuseli
s Ferom v base stonať.
Tu sa
končí dlhý príbeh
o hlúpom Ferovi.
A začal sa ďalší....
Nabudúce. DOVI.