Hreje lúčmi moje dlane,
oči slastne privieram.
Vyťahuje pehy, slané
slzy z oči utieram,
keď sa
slnko oprie v zraky,
keď mi teplo ponúkne.
Na rozlúčku mi len zakýv,
Bolo ti fajn? Áno? Nie?
Len slnko nás
sprevádzalo
po zákutiach machových.
Stačilo ti? Mne je málo,
žiť bez bozkov, žiť bez nich.
Nech ťa teda lúče
vedú,
za nosom aj s pehami.
By si zistil, čo za neduh,
z objatia ma vymámil.